Zas tie termity... alebo Ako sa povie... Dokoncenie

[Jan Waclawek]

[preposielam]

Ahojte,

rad by som dokoncil temu, ktoru som zacal.

>>> Nepamatam si presne, ale nebude to vstupna/vystupna impedancia na
prazdno?

>>> Ano Z11 je vstupna impedancia, to zodpoveda aj S11, ale co je Z22
vzhladom na Z11, to si uz neviem spomenut. A tak som dufal, ze
slovensky ci cesky nazov mi nieco napovie. Rad by som ale pochopil
fyzikalny vyznam tych parametrov. S-parametre si pamatam, ale Z uz
nie. Preto som sa pytal. Aj ked nieco ma prave napadlo v suvislosti s
odporovym delicom. Skusim o tom este porozmyslat. A snad mi nieco
poradia aj tunajsi radioamateri, aj ked si myslim, ze tych, ktori maju
doma sietovy analyzator asi vela nebude.

Napadlo ma, ze ked som meral svoj stary 20metrovy ftp-kabel multimetrom,
vedel som bez problemov zmerat realny odpor kabla a jeho kapacitu. Realny
kabel ma ale aj v DC pripade nejaky leakage ci uz stratami v dielektriku
alebo vlhkostou. Sice je velmi maly, mozno su to uA, pA ci fA, ale predsa
nejaky je. A kedze kabel ma konce dva, je to dvoj-port, tak v z-parametroch
ten zvod fyzikalne zodpoveda jednosmernemu leakage v bode 1, resp v bode 2.
Je to jeho vlastny zvod v porte 1 a zvod v bode 2. Kabel mozem modelovat
bud PI-clankom alebo T-clankom. A pokial si zoberiem PI-clanok, tak v nom
hned vidim, comu zodpovedaju jednotlive Zxx-parametre. V tomto modeli Z11 a
Z22 zodpovedaju komplexnemu leakagu. Zacnu v nom vystupovat komplexne
veliciny, treba zohladnit aj kapacitu a indukcnost, ktore su frekvencne
zavisle. Toto je zakladna analogia medzi odporovym delicom, PI-clankom a
Z-parametrami. Ono sa to da odvodit aj od nazvu absopcny koeficient, co je
S11-parameter, a ako uz nazov napoveda, je to cast vykonu alebo prudu,
ktora sa absorbuje-strati-zvedie v danom bode. Mna na tom poplietlo to
slovicko na prazdno. V realnej strukture je totiz vzdy nejaky leakage, teda
nie je na prazdno.


>>> Sitove analyzatory doma mame, ja mam napriklad tento : pocketVNA.com,
ale
bohate si vystacime s S parametry ((::

No ja som si s S-parametrami nevystacil... Cela moja praca je take
poskakovanie medzi casovou a frekvencnou oblastou, S-, Z- a
ABCD-parametrami, transformacoiu medzi PI- a T-clankami a RLC-obvodmi,
podla toho co je momentalne najvhodnejsie a podla toho co sa robi. Na DPS
mate vacsinou napajaci konektor a kdesi na doske umiestnene jednotlive
obvody. Medzi nimi mate napajaciu strukturu ako spojovaci element a musi sa
robit analyza z hladiska prepatia a ubytkov napatia na napajacej strukture,
a potom este musite zohladnit vyzarovanie a imunitu kvoli EMC-normam. A
dnes tie normy idu do 6GHz, takze uz chytate rezonancie aj pri malych
dostickach.

Ale radioamateri robia vlastne ten isty technicky problem pri antennych
napajacoch a antenach. Len mate inak formulovany technicky problem, teda
mate inak postavenu otazku.


A este by som si dovolil malu Off-topic poznamku na zaver. Ked uz mame v
konferencii volnu temu... A potom Vas uz viac nebudem zatazovat svojimi
blbymi poznamkami a recami.

Ako tu z Vas vela ludi vie, pred 20-timi rokmi som nedokoncil svoju
doktoranturu. Moja praca sa zaoberala napajacimi strukturami na doskach
plosnych spojov, konkretne v LTCC-technologii, kde sa nedali realizovat
plne polygony, ale bolo ich treba realizovat mriezkovanymi polygonmi. V
praci som sa zameral na charakterizaciu, simulacie a modelovanie takychto
struktur. Cela praca je sucastou vacsej problematiky napajacich struktur a
to prepatia a podpatia na integrovanych obvodoch, resp. placementu
suciastok na DPS. Cely koncept prace a jej strukturu som urobil este pocas
studia, ale chybal mi uvod. A dnes, teda par dni pred Vianocami, som ho po
20-tich rokoch dokoncil. Nahodou som nasiel na internete knihu, ktora sa
zaobera touto problematikou, a po precitani obsahu a jednej kapitoly, ktore
boli free, sa mi hned v hlave "rozsvietilo" a sklicka celej mozaiky zapadli
do seba... Takze zaciatok mojej prace ma nadpis "Fyzikalny uvod do
problematiky napajacich struktur na doskach plosnych spojov". A zacina
fotkou 12V adapteru, univerzalnej dosky vo formate Eurokarty a dvoch malych
cipov, operacneho zosilnovaca a staruckeho mikrokontroleru z rady PIC16F.
Ten uvod je vlastne postaveny na tom, co "dum dal". V Nemecku ma totiz
jeden z doktorov naucil, ze veda, vyskum a vyvoj sa daju robit aj bez
spickoveho technickeho vybavenia, tak povediac na kolene. Zial nic ine som
poslednych 20 rokov nemal k dispozicii, tak na prianie mojho otca som robil
aspon tak, ako sa robit dalo.

A preco to vlastne cele pisem, pretoze by som rad touto cestou povedal
vsetkym tim zberatelom myslienok a napadov, ze moja praca je dokoncena.
Sice iba koncept a poznamky, ale mne to dnes staci. Mam dobry pocit, ze
aspon sam pred sebou som tuto pracu dokoncil a nieco sa pritom naucil.

Tato praca vznikla v troch statoch sveta, z ktorych kazda krajina si z nej
urobila svoj biznis. To clovek tiez pochopi az po rokoch, ked bude chodit s
otvorenymi ocami a usami. A kedze ludia na Slovensku urobili najviac preto,
aby tato praca nikdy nevznikla, rozhodol som sa ich hlasu vyhoviet a moju
doktorandsku pracu viacej nespisat do finalnej podoby. Ostanu po nej len
zosity a papiere s mojimi originalnymi poznamkami a niekolko zverejnenych
publikacii a prednasok na konferenciach. Google z toho este cosi najde. A
este ostane aj to, co som sa dufam pri mojom studiu a bastlicskej praxi
naucil a pochopil. Teda vela z fyziky za problematikou a suvislosti medzi
jednotlivymi technickymi problemami.

A kedze pocas studia mi bolo velkou inspiraciou aj Svate Pismo, teda na
celom svete je to Biblia, len na Slovensku je to Svate Pismo, tak by som
celu svoju pracu rad zakoncil vianocnym anjelskym choralom:

"Slava Bohu na Vysostiach, a na zemi pokoj ludom dobrej vole."

A.

p.s." To pismenko je v poriadku, v mojom originali je pismenko velke.