EUV - bylo Elektronika pro dom...

Pavel Hudeček edizon na seznam.cz
Středa Leden 5 11:45:09 CET 2022


Díky za doplňující informace.



Ještě poznamenám, že to německý slovo je česky brzdné záření.
Takže závěr je, že díky zmíněným jevům bude parazitní produkce EUV v 
rentgence velmi potlačená.
Další alternativy:1. FEL - free electron laser - laser na volných 
elektronechBohužel dobře funguje jen pro velmi relativistický zdrojový 
paprsek, kdy zas dává X. Kdysi jsem zkoumal, zda by šla udělat mini verze 
produkující jen světlo, závěr byl že ne. Ale nejsem si jist, kde je hranice 
použitelnosti, třeba by to na EUV šlo.2. Synchrotron: Tam žádnej striktní 
limit není, účinnost vysoká, pro malé energie budou malé minimální rozměry, 
ale je možné, že pro malé energie bude potřeba velkej proud a takovej svazek
bude mít velkou snahu se rozlejzat a při malých energiích bude možná problém
ho udržovat nerozlezlej. (to by mohl vědět Balu)
PH
---------- Původní e-mail ----------
Od: Jan Waclawek <konfera na efton.sk>
"> Díky za informace, i kdy¾ z nich rozumím maximálnì tak spojkám ve vìtách.


> V rtg difraktometrii (XRD) se bì¾nì pou¾ívají rùzné monochromátory, je 
> to docela zajímavá technologie. V tom bych problém nevidìl. 

Monochromator je zariadenie, ktore umoznuje zo sirokospektralneho ziarenia 
cielene vyselektovat uzsiu cast. V "klasickom" prevedeni otocny 
hranol/mriezka nasledovane strbinou; natocenim hranola/mriezky sa 
nastavuje stred vyselektovaneho pasma, strbinou sa nastavuje sirka 
vyselektovaneho pasma. Proste taky ladeny filter. 

Cokolvek za blizkym UV je rozny boj s materialmi a tym, ze rozne "vedlajsie 
efekty" sa zacnu kombinovat pripadne az prevladat nad ziaducimi. 

> Tak¾e napø. rengenky na 
> XRD vyu¾ívající píky molybdenu na 17 a 19 keV je vhodné napájet 30-80 
> kV. 

Kvantova fyzika vlastne hovori, ze castice si nemozu vymienat energiu inak 
ako po konkretnych kuskoch, pricom u fotonov ten kusok predstavuje vzdy 
celu energiu fotonu, a u castic je ta energia dana kvantovymi stavmi, 
medzi ktorymi castica moze prechadzat (a tie su dana prostredim, v ktorom 
sa castica nachadza). 

V tuhych latkach je vela castic, ktore maju male rozdiely medzi kvantovymi 
stavmi, takze elektron s energiou vela eV do nich moze smelo stracat 
energiu v malych kuskoch - v kovoch je to obrovske mnozstvo vodivostnych 
elektronov, tie stavy su v zlomkoch eV az do malych jednotiek eV (citaj: 
kovy odrazaju normalne svetlo, hoci ten jav je mozno o chlpok zlozitejsi). 
Potom samotna krystalicka mriezka t.j. cela sustava jadier, tie maju 
kmitove stavy s rozdielmi stavov v este mensich zlomkoch eV - prave spusta 
interakcii v tychto oblastiach energii zvacsa znamenaju postupne 
rozptylenie energie do kmitov mriezky, t.j. premenu na teplo. 

Inaksie povedane, cast energie elektronu sa strati v malych kuskoch, este 
kym sa trafi do castice, ktora je schopna absorbovat velky kus energie 
naraz. 

Castic, ktore maju stavy rozdielne o viac ako desiatky eV nie je vela. V 
podstate ide len o interakciu s jednotlivymi elektronmi materialu, cim je 
elektron blizsie jadru, tym je energia potrebna na jeho "vykopnutie" z 
atomu vyssia - no ale je tam spusta elektronov na okrajovych "orbitach" 
ktore maju energiu par eV, takze "vykopnutie" elektronu nahor ba az uplne 
mimo atomu (do vodivostneho stavu, t.j. kde sa volne pohybuje vo vnutri 
mriezky) je velmi nepravdepodobna, z toho je 

> úèinnost rengenky se dramaticky zhor¹uje 
> s klesajícím napìtím, normálnì je to s U^2. 

Foton tu vyzaruje elektron, ktory sa do taktehoto uvolneneho "miesta" vrati 
- je ziaduce, aby to bol "volny" (vodivostny) elektron, to je potom 
najvyssia energia co sa vyziari a ta je pomerne konkretne dana energiou 
danej "orbity" (a dufame, ze tento jav je najpravdepodobnejsi, to je nasa 
pozadovana spektralne relativne uzka ciara). Ale mozu to byt aj elektrony 
z inych "orbit", ktore vyziaria foton s mensou energiou (citaj - este 
mensia ucinnost, znova to zavisi od "konstrukcie" daneho atomu daneho 
materialu). Naviac vyziareny foton sa vyziari nahodnym smerom (t.j. len 
mala cast smeruje von z materialu) a nasledne moze byt reabsorbovany na 
rovnakom prechode medzi elektronovymi stavmi... atd. (podobne javy sa 
mimochodom deju aj v LEDkach a laseroch, ale tie interakcie prebiehaju na 
najnizsich energetickych hladinach, t.j. s elektronmi, ktore su najdalej 
od jadra). 

Potom je este interakcia pohybujuceho sa elektronu s kladne nabitym jadrom, 
t.j. ked sa dostane dost blizko jadra aby mu jadro zakrivilo drahu (ale 
pritom cestou "netrafi" do blizkeho elektronu) - na tom sa vyziaria sice 
kilovolty, ale to uz nie je odovzdanie energie do nejakych diskretnych ci 
kvazikontinualnych stavov inych castic, ale priamo vyziarenie fotonu, t.j. 
vyziarene fotony mozu mat energiu akukolvek (podla toho ako "blizko" k 
jadru sa "trafil") az po budiacu energiu - toto sa vola "bremsstrahlung" 
lebo fyzici miluju nemecke vyrazy zo zlatej ery fyziky, a tvori to 
kontinualne pozadie v tom ziareni. Samozrejme aj tieto fotony su 
vyzarovane v lubovolnom smere a reabsorbovane atd. 

> Ale u men¹ích napìtí je je¹tì nìjaký dal¹í jev, tak¾e kdy¾ na 
> rengenu nastavíte tøeba 16 kV, neleze z nìj skoro nic, 

Logicky, kedze elektron nevie vybudit onen pozadovany stav z "nizkej 
orbity". Vlastne je to presny "obrateny" ekvivalent vonkajsieho 
fotoelektrickeho javu (za objasnenie ktoreho dostal Nobelovu cenu 
Einstein), kde svetlo s dlhsou vlnovou dlzkou ako nejakou kritickou 
nedokaze "vyrazit" elektron z materialu. 

> Samozøejmì, parazitnì bude EUV vznikak v rengence pøi normálních 
> napìtích, ale moc si nedovedu pøedstavit, co by pak zlikvidovalo X a 
> propustilo EUV. 

Monochromator? :-)
"
------------- další část ---------------
HTML příloha byla odstraněna...
URL: <http://list.hw.cz/pipermail/hw-list/attachments/20220105/541342a1/attachment.htm>


Další informace o konferenci Hw-list