<html><body><div><span style="background-color:transparent">Díky za doplňující informace.</span><br></div><div><aside><br></aside><aside>Ještě poznamenám, že to německý slovo je česky brzdné záření.</aside><aside><br></aside><aside>Takže závěr je, že díky zmíněným jevům bude parazitní produkce EUV v rentgence velmi potlačená.</aside><aside><br></aside><aside>Další alternativy:</aside><aside>1. FEL - free electron laser - laser na volných elektronech</aside><aside>Bohužel dobře funguje jen pro velmi relativistický zdrojový paprsek, kdy zas dává X. Kdysi jsem zkoumal, zda by šla udělat mini verze produkující jen světlo, závěr byl že ne. Ale nejsem si jist, kde je hranice použitelnosti, třeba by to na EUV šlo.</aside><aside>2. Synchrotron: Tam žádnej striktní limit není, účinnost vysoká, pro malé energie budou malé minimální rozměry, ale je možné, že pro malé energie bude potřeba velkej proud a takovej svazek bude mít velkou snahu se rozlejzat a při malých energiích bude možná problém ho udržovat nerozlezlej. (to by mohl vědět Balu)</aside><aside><br></aside><aside>PH</aside><aside><br></aside><aside>

---------- Původní e-mail ----------<br>

Od: Jan Waclawek <konfera@efton.sk> </aside><blockquote data-email="konfera@efton.sk">> Díky za informace, i kdy¾ z nich rozumím maximálnì tak spojkám ve vìtách.

<br>

<br>> V rtg difraktometrii (XRD) se bì¾nì pou¾ívají rùzné monochromátory, je 

> to docela zajímavá technologie. V tom bych problém nevidìl.

<br>

<br>Monochromator je zariadenie, ktore umoznuje zo sirokospektralneho ziarenia

<br>cielene vyselektovat uzsiu cast. V "klasickom" prevedeni otocny

<br>hranol/mriezka nasledovane strbinou; natocenim hranola/mriezky sa

<br>nastavuje stred vyselektovaneho pasma, strbinou sa nastavuje sirka

vyselektovaneho pasma. Proste taky ladeny filter.

<br>

<br>Cokolvek za blizkym UV je rozny boj s materialmi a tym, ze rozne "vedlajsie

efekty" sa zacnu kombinovat pripadne az prevladat nad ziaducimi.

<br>

<br>> Tak¾e napø. rengenky na 

<br>> XRD vyu¾ívající píky molybdenu na 17 a 19 keV je vhodné napájet 30-80 

<br>> kV. 

<br>

<br>Kvantova fyzika vlastne hovori, ze castice si nemozu vymienat energiu inak

<br>ako po konkretnych kuskoch, pricom u fotonov ten kusok predstavuje vzdy

<br>celu energiu fotonu, a u castic je ta energia dana kvantovymi stavmi,

<br>medzi ktorymi castica moze prechadzat (a tie su dana prostredim, v ktorom

<br>sa castica nachadza). 

<br>

<br>V tuhych latkach je vela castic, ktore maju male rozdiely medzi kvantovymi

<br>stavmi, takze elektron s energiou vela eV do nich moze smelo stracat

<br>energiu v malych kuskoch - v kovoch je to obrovske mnozstvo vodivostnych

<br>elektronov, tie stavy su v zlomkoch eV az do malych jednotiek eV (citaj:

kovy odrazaju normalne svetlo, hoci ten jav je mozno o chlpok zlozitejsi).

<br>Potom samotna krystalicka mriezka t.j. cela sustava jadier, tie maju

<br>kmitove stavy s rozdielmi stavov v este mensich zlomkoch eV - prave spusta

<br>interakcii v tychto oblastiach energii zvacsa znamenaju postupne

<br>rozptylenie energie do kmitov mriezky, t.j. premenu na teplo. 

<br>

<br>Inaksie povedane, cast energie elektronu sa strati v malych kuskoch, este

<br>kym sa trafi do castice, ktora je schopna absorbovat velky kus energie

naraz.

<br>

<br>Castic, ktore maju stavy rozdielne o viac ako desiatky eV nie je vela. V

<br>podstate ide len o interakciu s jednotlivymi elektronmi materialu, cim je

<br>elektron blizsie jadru, tym je energia potrebna na jeho "vykopnutie" z

<br>atomu vyssia - no ale je tam spusta elektronov na okrajovych "orbitach"

<br>ktore maju energiu par eV, takze "vykopnutie" elektronu nahor ba az uplne

<br>mimo atomu (do vodivostneho stavu, t.j. kde sa volne pohybuje vo vnutri

<br>mriezky) je velmi nepravdepodobna, z toho je

<br>

<br>> úèinnost rengenky se dramaticky zhor¹uje 

<br>> s klesajícím napìtím, normálnì je to s U^2. 

<br>

<br>Foton tu vyzaruje elektron, ktory sa do taktehoto uvolneneho "miesta" vrati

<br>- je ziaduce, aby to bol "volny" (vodivostny) elektron, to je potom

<br>najvyssia energia co sa vyziari a ta je pomerne konkretne dana energiou

<br>danej "orbity" (a dufame, ze tento jav je najpravdepodobnejsi, to je nasa

<br>pozadovana spektralne relativne uzka ciara). Ale mozu to byt aj elektrony

<br>z inych "orbit", ktore vyziaria foton s mensou energiou (citaj - este

<br>mensia ucinnost, znova to zavisi od "konstrukcie" daneho atomu daneho

<br>materialu). Naviac vyziareny foton sa vyziari nahodnym smerom (t.j. len

<br>mala cast smeruje von z materialu) a nasledne moze byt reabsorbovany na

<br>rovnakom prechode medzi elektronovymi stavmi... atd. (podobne javy sa

<br>mimochodom deju aj v LEDkach a laseroch, ale tie interakcie prebiehaju na

<br>najnizsich energetickych hladinach, t.j. s elektronmi, ktore su najdalej

od jadra).

<br>

<br>Potom je este interakcia pohybujuceho sa elektronu s kladne nabitym jadrom,

<br>t.j. ked sa dostane dost blizko jadra aby mu jadro zakrivilo drahu (ale

<br>pritom cestou "netrafi" do blizkeho elektronu) - na tom sa vyziaria sice

<br>kilovolty, ale to uz nie je odovzdanie energie do nejakych diskretnych ci

kvazikontinualnych stavov inych castic, ale priamo vyziarenie fotonu, t.j.

<br>vyziarene fotony mozu mat energiu akukolvek (podla toho ako "blizko" k

<br>jadru sa "trafil") az po budiacu energiu - toto sa vola "bremsstrahlung"

<br>lebo fyzici miluju nemecke vyrazy zo zlatej ery fyziky, a tvori to

<br>kontinualne pozadie v tom ziareni. Samozrejme aj tieto fotony su

vyzarovane v lubovolnom smere a reabsorbovane atd.

<br>

<br>> Ale u men¹ích napìtí je je¹tì nìjaký dal¹í jev, tak¾e kdy¾ na 

<br>> rengenu nastavíte tøeba 16 kV, neleze z nìj skoro nic, 

<br>

<br>Logicky, kedze elektron nevie vybudit onen pozadovany stav z "nizkej

<br>orbity". Vlastne je to presny "obrateny" ekvivalent vonkajsieho

<br>fotoelektrickeho javu (za objasnenie ktoreho dostal Nobelovu cenu

<br>Einstein), kde svetlo s dlhsou vlnovou dlzkou ako nejakou kritickou

nedokaze "vyrazit" elektron z materialu.

<br>

<br>> Samozøejmì, parazitnì bude EUV vznikak v rengence pøi normálních 

<br>> napìtích, ale moc si nedovedu pøedstavit, co by pak zlikvidovalo X a 

<br>> propustilo EUV.

<br>

<br>Monochromator? :-)<br></blockquote></div></body></html>