Kviz na sobotu

Jan Waclawek konfera na efton.sk
Neděle Duben 10 23:17:24 CEST 2022


"Dobry den, som dr.Sorensen" predstavil sa mlady vedec. Mal na sebe biely
plast, poznavacie znamenie vsetkych vedcov, pod ktorym mal tmavy pleteny
rolak a moderne zvonove nohavice. Vedci dnes uz nie su skupinkou
konzervativnych starcov, pomyslel si detektiv Muller.

"Dobry den." Aj dr.Sorensen si premeral muza, ktory stal oproti nemu.
Svetly rolak a bokombrady mu tiez nepripadali ako typicky vyzor detektiva.
Svajciarska policia si nepotrpi na formalne obleky, pomyslel si
dr.Sorensen. Ale bolo mu jasne, ze necakanu smrt prof.Aaronsa policia
urcite nemoze brat na lahku vahu, takze si uvedomoval, ze pri nom stoji
skuseny a kompetentny detektiv.

Detektiv Muller ukazal na plechom obite dvere, spoza ktorych sa ozyval
tichy ale vytrvaly hukot. Nad dverami svietilo jasne cervene svetlo,
univerzalny signal zakazu vstupu. "Toto je ta miestnost, v ktorej ste
nasli mrtveho prof.Aaronsa?" opytal sa.

Dr.Sorensen prikyvol. "O par minut skonci experiment a budeme moct vstupit".

Po niekolkych minutach cervene svetlo nad dverami zhaslo, ozvalo sa hlasne
cvaknutie a dvere sa samocinne otvorili. "Operatori uz o nas vedia",
poznamenal dr.Sorensen.

Vstupili do neskutocne vysokej miestnosti zaliatej jasnym umelym svetlom.
Prvy dojem detektiva Mullera bol podobny, ako v kostole, ale ten dojem
okamzite zmazalo plechove oblozenie stien. Uprostred miestnosti sa tycilo
zariadenie, z ktoreho aj laikovo bolo jasne, ze sa tu jedna o  vysoke
napatia. Mnozstvo izolatorov spajalo nalestene kovove prstence do
futuristickeho stlpa korunovaneho akymsi kovovym hribom; vedla neho stal
druhy podobny stlp na ktorom tronila kovova skrina velkosti auta. Oproti
kovovej skrini bol v kovovej stene upevneny akysi vyvod v tvare zvlnenej
rury s velkymi ovalnymi nadobami na oboch koncoch.

Detektiv si zariadenie fascinovane prezeral, kym dr.Sorensen mu vysvetloval
zakladnu funkciu jednotlivych blokov
https://dvaluch.web.cern.ch/temp/linac2/Linac2a.jpeg . Po chvilke sa
detektiv spamatal. "Kde to vlastne nasli prof.Aaronsa?" opytal sa.

Dr.Sorensen sa uskrnul. "Postavte sa sem, prosim," pokynul detektivovi.
Potom sa zohol a zodvihol niekolko kovovych ramov, ktore boli predtym
polozene na zemi. Ukazalo sa, ze to su zabradlia okolo akejsi plosiny,
ktora tvorila sucast podlahy. Dr.Sorensen stlacil nenapadne tlacitko a
plosina sa zacala dvihat.

"Toto je inspekcna plosina pre vystup ionov," vysvetlil, pricom sa plosina
zodvihla ku konstrukcii vyvodu, ktory prechadzal cez stenu. "Prof.Aarons
lezal bez zivota na tejto plosine, pricom plosina bola zodvihnuta do
inspekcnej polohy - tak, ako sme teraz."

Detektiv Muller sa zohol, aby si prezrel vnutro ovalnej nadoby
https://dvaluch.web.cern.ch/temp/linac2/Linac2b.jpeg . Nadoba bola
prazdna, oproti otvoru v nom bolo akesi okienko, ktore viedlo do vyvodu. 

"Da sa to okienko odmontovat?" opytal sa. "Nie bez toho aby sme o tom
vedeli - na druhej strane je vakuum. Meracie pristroje by zaznamenali jeho
porusenie a obnova vakua trva hodiny."

"A nemohlo dr.Aaronsa zasiahnut vysoke napatie?" riskol detektiv otazku, o
ktorej akosi vopred vedel, ze vyznie smiesne. Dr.Sorensen sa takmer
nebadatelne uskrnul. "To je absolutne vylucene. Chod vysokonapatoveho
zdroja si vyzaduje sucinnost niekolkych operatorov, a je automaticky
zaznamenavane v nasom pocitacovom systeme." Detektiv si spomenul na
predchadzajucu kratku exkurziu v potemnelej hale so zdanlivo nekonecnymi
radmi skrin, plnych tajomne blikajucich svetielok.

Vtedy si detektiv vsimol nenapadnu sesticu otvorov v kovovej stene, vo
vyske, v ktorej sa nachadzala plosina. Otvory boli tmave, ale vo dvoch z
nich sem-tam nieco zasvietilo. "Co to je?" spytal sa dr.Sorensena.

Dr.Sorensen ukazal na podobnu sesticu otvorov v kovovej skrini, ktore boli
presne oproti prvej sestici. "Toto je nas unikatny opticky komunikacny
system. Potrebujeme prenasat povely do nasho zariadenia a aj prenasat
namerane udaje z neho, ale kedze je pocas prevadzky na vysokom napati,
nemozeme pouzit bezne kable. Vyriesili sme to takymto svetelnym mostom,
ktory svojim poblikavanim prenasa jednicky a nuly, a to su nase udaje."
Detektivovi bolo jasne, ze dr.Sorensen hlada tie spravne vyrazy, aby aj
laikovi bolo jasne, o co ide.

"Takze je to nieco ako opticka zavora na dverach?" spomenul si detektiv
Muller na moderne automaticke posuvne dvere, ktore nedavno namontovali na
vchode do policajneho riaditelstva. 

"Ano, v podstate ano." 

"A zistili by ste, ak by niekto alebo nieco prerusilo luc?"

"V prevadzke ano, ale napriklad teraz, ked je zariadenie vypnute, tak nie."

"A mozem sa pozriet, co je za tou stenou?"

Dr.Sorensen previedol detektiva Mullera labyrintom dveri a chodieb, az sa
ocitli na poschodi v nenapadnej malej miestnosti. Na stene bol v mure
vynechany otvor, uzavrety z vonkajsej strany kovovym plechom, na ktorom
bolo namontovanych sest valcovitych zariadeni. Zariadenia mali na sebe
elektricke konektory a viedli z nich hrube kable kamsi dalej do budovy.
https://dvaluch.web.cern.ch/temp/linac2/IMG_0647.jpeg

"V kazdom valci je sosovka, nieco ako dalekohlad, a bud svetelny zdroj
alebo fotodetektor," vysvetloval dr.Sorensen.

Detektiv Muller si prezeral uchytenie valcov na kovovu platnu. Na jednej zo
skrutiek si vsimol cerstve stopy po manipulacii.

"Tak je to asi jasne. Prof.Aarons nezomrel na necakanu srdcovu prihodu, ale
bol otraveny. Vrah odmontoval tento valec a cez otvor prestrcil tyc,
ktorej koniec bol namoceny do prudkeho kontaktneho jedu. Stacil dotyk, a
prof.Aarons padol mrtvy. Teraz, ked uz vieme, co hladat, dam vykonat
toxikologicke skusky. Mal prof.Aarons nejakych nepriatelov?"

[Nasledne patranie uz rychlo odhalilo vraha. Bol nim mlady dr.Santos. O
kvalite jeho prace mal prof.Aarons vzdy pochybnosti, ale prednedavnom
objavil dokazy o jeho zamernych pochybeniach pri ziskavani udajov.
Dr.Santos sa ho rozhodol umlcat, ale pravda, ako vzdy, znova vysla najavo.]


Nejako mi to uslo od scifi k detektivke, ale este stale sa to da urobit v
style neo-noir.

wek






Další informace o konferenci Hw-list