Tetrody vs pentody
Jirka
zaloha na volny.cz
Úterý Září 8 13:35:47 CEST 2020
https://cs.wikipedia.org/wiki/Oktoda
--
Jirka
Dne 8.9.2020 v 13:21 Pavel Hudecek napsal(a):
> Super, díky moc.
>
> Děti na kroužku pro pokročilé projevily zájem si hrát s elektronkama a
> já si uvědomil, že by nejméně jedno mohlo položit tuto otázku:-)
>
> Ještě mě pak napadla další:
>
> - vím že jsem jako dítě z nějakého rádia vyhrabal oktodu. Je známo, k
> čemu by tam mohla být? Bylo to určitě hodně staré, elektronka pokryta
> „zlatým“ lakem a s jednomístným číslem na konci, možná 1x/2x, ale určitě
> ne 8x.
>
> PH
>
> *Od: *balu <mailto:balu na k-net.fr>
> *Odesláno:*pondělí 7. září 2020 22:06
> *Komu: *hw-list na list.hw.cz <mailto:hw-list na list.hw.cz>
> *Předmět: *Re: Tetrody vs pentody
>
> Ahoj,
>
> zacneme triodou, co je najjednoduchsia konfiguracia. Ma katodu, ktora
> emituje elektrony, anodu, ktora je voci katode kladna a mriezku. Anodovy
> prud je dany tym, kolko dokaze katoda emitovat, napatim na riadiacej
> mriezke a velkostou napatia na anode. Volt-amperova charakteristika je
> na nasledujucom nacrtku:
>
> Cierne su charakteristiky, modra je zatazova ciara (maximalny prud a
> nulove napatie, nulovy prud a maximalne napatie), cervenou je oznacene
> kde sa moze nachadzat pracovny bod. Ak je trioda zapojena napriklad ako
> zosilnovac s rezistorom v anode, anodove napatie klesa s pretekajucim
> prudom koli ubytku na anodovom rezistore. Nizsie napatie na anode
> obmedzuje maximalny prud triodou, cim sa znacne zmensuje priestor kde
> moze pracovat. Prejavuje sa to ako nizky zisk a nizky maximalny prud.
>
> Dalsi problem triody je vazobna kapacita medzi anodou a mriezkou, ktora
> znizuje zisk s rastucou frekvenciou. Obdoba Mullerovej kapacity u
> tranzistorov. Exisuje mnozstvo roznych spatnovazobnych technik, ktore sa
> to pokusaju kompenzovat. Uz si asi pocul termin neutralizacia. Do gridu
> sa privadza signal v protifaze, ktory by mal trochu obmedzit tento
> efekt. Ina metoda potlacenia tohoto efektu je kaskodove zapojenie. Vo
> vykonovych aplikaciach sa triody koli nizkemu zisku a sirke pasma
> pouzivaju pomerne zriedkavo.
>
> Problem s premenlivym napatim na anode a poklesom maximalneho prudu sa
> da obist tak, ze sa medzi riadiacu mriezku a anodu vlozi dalsia,
> takzvana tieniaca mriezka. Tato je pripojena na kladny potencial voci
> katode, ale nizsi ako je kludove napatie anody. U nasich elektroniek
> RS2048 v LHC je anodove napatie 12kV, predpatie riadiacej mriezky Ug1
> -120V a napatie tieniacej mriezky Ug2 medzi 900 a 1000V.
>
> Tieniaca mriezka zabezpeci konstantny gradient medzi katodou, riadiacou
> mriezkou a tieniacou mriezkou, co vyrazne zmeni volt amperove
> charakteristiky
>
> Zacinaju sa podobat na charakteristiky mosfetu, jzacinaju v nule a je
> tam saturacia anodoveho prudu ako funkcia napatia riadiacej mriezky a
> len malo funkcia napatia anody. Cierne su aktualne charakteristiky,
> sedive je ako vyzera mosfet. Znova modra je zatazova ciara, cervena kde
> sa moze pohybovat pracovny bod. Rozsah je ovela vacsi ako u tetrody,
> rovnako sa daju dosiahnut vyssie prudy a vyssi zisk. Tieniaca mriezka na
> konstantnom potenciale tiez zmensuje vazobnu kapacitu medzi riadiacou
> mriezkou a anodou, co minimalizuje neziaducu spatnu vazbu a nenici zisk
> na vysokych frekvenciach.
>
> Anoda pri dopade pracovneho zvazku elektronov emituje sekundarne
> elektrony, ktore vylietaju naspat ku tieniacej mriezke. Ak je potencial
> anody vyssi ako tieniacej mriezky, charakteristiky su pekne "mosfetove"
> (seda). Ak je ale potencial anody nizsi ako potencial tieniacej mriezky,
> anodovy prud klesa so zvysujucim sa anodovym napatim a v charakteristike
> sa vytvori oblast negativneho odporu - cierne ciary nalavo od Vg2.
> Kolega vravel, ze sa to dokonca pouzivalo na tetrodove oscilatory.
>
> Problem so sekundarnymi elektronmi vytvarajucimi divne charakteristyky a
> oblast negativneho odporu sa da vyriesit vlozenim dalsej mriezky medzi
> tieniacu mriezku a anodu - suppressor grid. Toto uz nie je klasicka
> jemna riadiaca mriezka, ale naozaj hrubozrnna mreza. Je pripojena na
> potencial katody. Jej ulohou je pozbierat vsetky sekundarne elektrony a
> co najmenej absorbovat prud od katody. Charakteristiky sa uplne
> narovnaju a dostaneme tie mosfetove bez oblasti negativneho odporu (sediva).
>
> Nezaclanat a zaroven pozbierat nie je uplne jednoduche a prudy touto
> potlacacou mriezkou su pomerne vysoke, co sposobuje vysoky stratovy
> vykon. Preto sa v nizkovykonovych obvodoch pouzivaju pentody s troma
> mriezkami. U vysokovykonovych obchodov, ako su vysielace by bola
> vykonova strata na tejto mriezke velmi vysoka, co je nerealizovatelne.
> Preto nie su pentody na tieto aplikacie vhodne a pouzivaju sa tetrody.
>
> Takze tolko :-)
>
> b.
>
> On 07/09/2020 12:59, Pavel Hudecek wrote:
>
> Dobrý den všem,
>
> proč se v přijímačích hojně používaly pentody a nepoužívaly tetrody
> a ve vysílačích naopak?
>
> Díky,
>
> PH
>
>
>
> _______________________________________________
> HW-list mailing list - sponsored by www.HW.cz
> Hw-list na list.hw.cz
> http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list
>
Další informace o konferenci Hw-list