Tetrody vs pentody

Jirka zaloha na volny.cz
Úterý Září 8 13:35:47 CEST 2020


https://cs.wikipedia.org/wiki/Oktoda

--
Jirka

Dne 8.9.2020 v 13:21 Pavel Hudecek napsal(a):
> Super, díky moc.
> 
> Děti na kroužku pro pokročilé projevily zájem si hrát s elektronkama a 
> já si uvědomil, že by nejméně jedno mohlo položit tuto otázku:-)
> 
> Ještě mě pak napadla další:
> 
> - vím že jsem jako dítě z nějakého rádia vyhrabal oktodu. Je známo, k 
> čemu by tam mohla být? Bylo to určitě hodně staré, elektronka pokryta 
> „zlatým“ lakem a s jednomístným číslem na konci, možná 1x/2x, ale určitě 
> ne 8x.
> 
> PH
> 
> *Od: *balu <mailto:balu na k-net.fr>
> *Odesláno:*pondělí 7. září 2020 22:06
> *Komu: *hw-list na list.hw.cz <mailto:hw-list na list.hw.cz>
> *Předmět: *Re: Tetrody vs pentody
> 
> Ahoj,
> 
> zacneme triodou, co je najjednoduchsia konfiguracia. Ma katodu, ktora 
> emituje elektrony, anodu, ktora je voci katode kladna a mriezku. Anodovy 
> prud je dany tym, kolko dokaze katoda emitovat, napatim na riadiacej 
> mriezke a velkostou napatia na anode. Volt-amperova charakteristika je 
> na nasledujucom nacrtku:
> 
> Cierne su charakteristiky, modra je zatazova ciara (maximalny prud a 
> nulove napatie, nulovy prud a maximalne napatie), cervenou je oznacene 
> kde sa moze nachadzat pracovny bod. Ak je trioda zapojena napriklad ako 
> zosilnovac s rezistorom v anode, anodove napatie klesa s pretekajucim 
> prudom koli ubytku na anodovom rezistore. Nizsie napatie na anode 
> obmedzuje maximalny prud triodou, cim sa znacne zmensuje priestor kde 
> moze pracovat. Prejavuje sa to ako nizky zisk a nizky maximalny prud.
> 
> Dalsi problem triody je vazobna kapacita medzi anodou a mriezkou, ktora 
> znizuje zisk s rastucou frekvenciou. Obdoba Mullerovej kapacity u 
> tranzistorov. Exisuje mnozstvo roznych spatnovazobnych technik, ktore sa 
> to pokusaju kompenzovat. Uz si asi pocul termin neutralizacia. Do gridu 
> sa privadza signal v protifaze, ktory by mal trochu obmedzit tento 
> efekt. Ina metoda potlacenia tohoto efektu je kaskodove zapojenie. Vo 
> vykonovych aplikaciach sa triody koli nizkemu zisku a sirke pasma 
> pouzivaju pomerne zriedkavo.
> 
> Problem s premenlivym napatim na anode a poklesom maximalneho prudu sa 
> da obist tak, ze sa medzi riadiacu mriezku a anodu vlozi dalsia, 
> takzvana tieniaca mriezka. Tato je pripojena na kladny potencial voci 
> katode, ale nizsi ako je kludove napatie anody. U nasich elektroniek 
> RS2048 v LHC je anodove napatie 12kV, predpatie riadiacej mriezky Ug1 
> -120V a napatie tieniacej mriezky Ug2 medzi 900 a 1000V.
> 
> Tieniaca mriezka zabezpeci konstantny gradient medzi katodou, riadiacou 
> mriezkou a tieniacou mriezkou, co vyrazne zmeni volt amperove 
> charakteristiky
> 
> Zacinaju sa podobat na charakteristiky mosfetu, jzacinaju v nule a je 
> tam saturacia anodoveho prudu ako funkcia napatia riadiacej mriezky a 
> len malo funkcia napatia anody. Cierne su aktualne charakteristiky, 
> sedive je ako vyzera mosfet. Znova modra je zatazova ciara, cervena kde 
> sa moze pohybovat pracovny bod. Rozsah je ovela vacsi ako u tetrody, 
> rovnako sa daju dosiahnut vyssie prudy a vyssi zisk. Tieniaca mriezka na 
> konstantnom potenciale tiez zmensuje vazobnu kapacitu medzi riadiacou 
> mriezkou a anodou, co minimalizuje neziaducu spatnu vazbu a nenici zisk 
> na vysokych frekvenciach.
> 
> Anoda pri dopade pracovneho zvazku elektronov emituje sekundarne 
> elektrony, ktore vylietaju naspat ku tieniacej mriezke. Ak je potencial 
> anody vyssi ako tieniacej mriezky, charakteristiky su pekne "mosfetove" 
> (seda). Ak je ale potencial anody nizsi ako potencial tieniacej mriezky, 
> anodovy prud klesa so zvysujucim sa anodovym napatim a v charakteristike 
> sa vytvori oblast negativneho odporu - cierne ciary nalavo od Vg2. 
> Kolega vravel, ze sa to dokonca pouzivalo na tetrodove oscilatory.
> 
> Problem so sekundarnymi elektronmi vytvarajucimi divne charakteristyky a 
> oblast negativneho odporu sa da vyriesit vlozenim dalsej mriezky medzi 
> tieniacu mriezku a anodu - suppressor grid. Toto uz nie je klasicka 
> jemna riadiaca mriezka, ale naozaj hrubozrnna mreza. Je pripojena na 
> potencial katody. Jej ulohou je pozbierat vsetky sekundarne elektrony a 
> co najmenej absorbovat prud od katody. Charakteristiky sa uplne 
> narovnaju a dostaneme tie mosfetove bez oblasti negativneho odporu (sediva).
> 
> Nezaclanat a zaroven pozbierat nie je uplne jednoduche a prudy touto 
> potlacacou mriezkou su pomerne vysoke, co sposobuje vysoky stratovy 
> vykon. Preto sa v nizkovykonovych obvodoch pouzivaju pentody s troma 
> mriezkami. U vysokovykonovych obchodov, ako su vysielace by bola 
> vykonova strata na tejto mriezke velmi vysoka, co je nerealizovatelne. 
> Preto nie su pentody na tieto aplikacie vhodne a pouzivaju sa tetrody.
> 
> Takze tolko :-)
> 
> b.
> 
> On 07/09/2020 12:59, Pavel Hudecek wrote:
> 
>     Dobrý den všem,
> 
>     proč se v přijímačích hojně používaly pentody a nepoužívaly tetrody
>     a ve vysílačích naopak?
> 
>     Díky,
> 
>     PH
> 
> 
> 
> _______________________________________________
> HW-list mailing list  -  sponsored by www.HW.cz
> Hw-list na list.hw.cz
> http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list
> 


Další informace o konferenci Hw-list