ZENIT v elektronike 2019 zhrnutie
balu
balu na k-net.fr
Pondělí Březen 11 22:51:19 CET 2019
Jano,
uz sa tesim na dalsiu listovicu, pac o tomto vzdy mozeme tliachat hodiny
:-))
Vymyslet sa da hocico... Uz sme to rozoberali - zadania su velmi zlozita
optimalizacna uloha. Veci musia spolahlivo fungovat, musi sa to stihnut
v danom case, musi sa to dat rychlo a objektivne vyhodnotit, musi to byt
ziakuvzodrne, musis na to mat peniaze, material a vybavenie, musis mat
mesiac casu aby si to vedel pripravit.
S programovanim sme mali dlhodobe problemy, ktorych charakter sem
nebudem pisat, ale mozeme rozobrat pri pive. Tak sme to evolucne
vyvinuli a spojili slovne zadany problem s programovanim a vseobecnym
tvorenim do novej discipliny. Takze ked sa na to buduci rok prislusny
spoluorganizator znova vysere, mam stale zadne vratka na ine zadanie...
Tento rok som odmietol znova stravit cele vianoce pripravou ovladacieho
programu (lebo mi s tym nikto nechce pomoct; nie je cas, manzelka, deti,
idu maturity, kolac v trube), tak som sa rozhodol pre zadania uplne bez
softwaru. Rocnik bol tematicky venovany diskretnej logike :-)
Studenti vraveli, ze ich velmi bavi stavat pristroje do domaceho
laboratoria. Na buduci rok uz mam vymysleny, prebereme v krcme. V ramci
komplexneho projektu by sme mohli dat postavit a naprogramovat
mikrokontroler s periferiou, ktoru druhy den pouzijeme v konstrukcii
toho pristroja.
Inspiroval ma ten student, ktoreho som tu mal pred 2 tyzdnami. Aj ked to
bolo v datasheete uplne zrozumitelne napisane a nakreslene, nevedel
vycitat ako naprogramovat dva registre cez SPI. A vravel, ze programuje
v C, ale paradoxne nevedel z dokumentacie funkcie (SPI.write() u
Arduina) pochopit, ze to posiela jeden byte (je to tam priamo napisane),
takze ked do argumentu strci 32-bitove cislo tak to nebude fungovat.
Myslim, ze vobec nikdy neprogramoval, ale asi si mysli opak...
b.
On 11/03/2019 22:00, Jan Waclawek wrote:
>> A výsledkem je, že neznají elementární základy.....
>
> Vysledkom coho?
>
>> Divil byste se kolik absolventů SPŠE nerozumí kapitolám učebnice fyziky 9.ročníku ZDŠ z roku 1973.
>
> Nie. Mnozstvo absolventov zakladnych skol napriklad nevie citat a pisat. To
> nic nema spolocne s danou sutazou.
>
>> Elektronky bych jim ještě odpustil, ale z ostatních kapitol ani jednu.
>
> Nikto im nic neodpusta.
>
> Ta sutaz je pre dve kategorie - starsich (A) a mladsich (B) - a u tych
> starsich tradicne pozostavala z troch casti - teoretickej (v ktorej bol
> test + "slovne zadana uloha"), programovanie mikrokontrolera, prakticka
> cast (pozrite si starsie rocniky,
> http://dvaluch.web.cern.ch/dvaluch/zenit/ ). Ta prakticka cast je vlastne
> konstrukcia uz vopred navrhnuteho obvodu (navrh DPS, vyleptanie/vyvrtanie,
> osadenie) a ozivovanie. Takto to bolo naozaj tak trocha kostrbate, aj ked
> sa autori snazili o previazanost jednotlivych casti (napr. programovanie
> mikrokontrolera bolo typicky namierene na nieco co bolo potom v tej
> praktickej casti. v teste je niekolko uloh ktore suvisia s praktickou
> castou).
>
> Takze ta zmena v tomto roku spocivala v tom, ze sa "slovne zadana uloha" z
> teoretickej casti rozsirila na "komplexny projekt", kde bolo treba
> navrhnut a prototypovo zrealizovat obvod; programovanie mcu sa vynechalo a
> prakticka cast zostala tak, ako bola, s vopred "profesionalne" navrhnutym
> obvodom.
>
> Mne sa ta myslienka komplexneho projektu paci, ba dokonca by sa dala aj
> rozvijat, pridat rozmer ekonomiky vratane ceny plochy DPS, ceny
> osadzovania, ceny BOM, ceny ozivovania/trimrovania, ceny programovania (ak
> by bolo dovolene mcu); dalej spotreby (to vsetko zacne znevyhodnovat to
> elegantne "CERNovite" riesenie s hrstkou deliciek ;-) )... na tuto temu sa
> daju robit variacie.
>
> Mne sa dokonca paci aj to vypustenie tej programovacej casti, lebo to
> nevyhnutne bolo velmi obmedzene - ulohy boli pomerne priamociare, vyvojove
> prostriedky aj mcu boli jednoznacne dane, obvykle sa dopisovali nejake
> rutiny do nejakeho vopred daneho frameworku. Vela z tychto obmedzeni bolo
> namierene na to, abty sa dali ulohy v realnom case vyriesit, aby sa dali
> vysledky realne vyhodnotit; a aj tak si viem predstavit, ze navrh uloh,
> navrh kriterii hodnotenia a aj samotne hodnotenie muselo byt peklo.
>
> Ale nepaci sa mi, ze bola apriori vylucena moznost riesit problem pomocou
> mcu. Primarne preto, co som pisal - je 21. storocie a ci sa vam to paci
> alebo nie, drviva vacsina praktickych problemov v elektronike dnes vedie
> na pouzitie mcu. Sekundarna vytka je, ze sa znevyhodnuju ti sutaziaci,
> ktori predtym ziskavali na programovacej casti sutaze.
>
> Samozrejme sme o tom diskutovali a ja som si vedomy suvisiacich problemov
> (napr. stale si myslim, ze nie je nerozumne sutaziacich vopred vyzvat aby
> si doniesli vlastne vyvojove prostriedky vratane nejakej zakladnej
> vyvojovej dosky); ale myslim si, ze tie problemy su s trochou vole
> riesitelne. Samozrejme je potrebne ulohu prisposobit, resp. hodnotenie
> nastavit tak, aby sa apriori neznevyhodnili riesenia z 20. storocia, a
> tiez tak, aby sa znevyhodnili arduinisti (v zmysle myslenia, samozrejme by
> som nijako neobmedzoval volbu vyvojoveho prostriedku ani mcu ako takeho).
>
> A to, ze nikomu nikto nic neodpusta, je predsa jasne hned od zaciatku -
> teoreticky test je prierezovy tak ako sa len da; a uloha sa da navrhnut
> tak, aby mcu samotne nestacilo.
>
> wek
>
>
Další informace o konferenci Hw-list