Zmerana halogenka

[Jan Waclawek]

Mno...

Predovsetkym dakujem za skutocne dokladne odvedenu robotu.

Teraz tie kecy:
1. nebudeme skumat metodiku merania, ale medzi nami, inziniermi, urcite by sa nasli nejake muchy. Ony sa svine najdu vzdy... ;-) Napriklad, len tak z fleku ma napadlo, ze aj "sirokopasmova fotodioda" ma urcite nejake spektrum citlivosti (zavislost citlivosti na vlnovej dlzke), a tej ziarovke sa tiez meni spektrum s meniacou sa teplotou vlakna; takze ta linearna zavislost co je z datasheetu (ktora, tipujem, je pre monochromaticke svetlo roznej intenzity) to nie je celkom tak. Ale ako vravim, neskumajme to, v prvom priblizeni je to urcite dostatocne dobre.

2. predpokladajme, ze dominantnym javom je kolisanie amplitudy napatia v sieti, t.j. regulator ma konstantny uhol otvorenia a napatie je prisne sinusove. Vtedy vlastne hra rolu len zmena intenzity osvetlenia od napatia E vs. U, t.j. cervena ciara na strednom obrazku prveho PDF (U bude nejake efektivne, ale to by pri konstantnom uhle otvorenia znamena len vynasobenie amplitudy konstantou). Zda sa dost jednoznacne, ze zmena osvetlenia pri malej zmene napatia (t.j. derivacia tej krivky) sa meni viac pri vyssom napati nez pri nizsom. Ergo, pri mojej zizlajucej ziarovke by mala pri takom istom percentualnom kolisani napatia blikat menej nez naplno svietiaca. Kedze na naplno svietiacej som este nikdy taky dramaticky jav nevidel, a na tej zizlajucej je to neprehliadnutelne, toto nie je dominantny efekt.

3. Skumajme teda vplyv uhla otvorenia, t.j. nedokonalosti regulatora. Tam je vidiet, ze je oblast zhruba v strede, kedy aj pomerne mala zmena uhla otvorenia ma za nasledok dramaticku zmenu osvetlenia. Bohuzial, toto nic nehovori o prvotnej pricine - konstrukcia regulatora moze byt citliva nielen na zmeny amplitudy, ale aj na zmenu tvaru priebehu napatia.

4. Toto som si uvedomil dodatocne: uplne najhorsie je, ze do toho vsetkeho hra este aj fyziologia a neuro/psychologia zraku, a v tom je schovanych viacero javov fungujucich sucasne: 
a. Clovek menej vnima pomale zmeny nez nahle; t.j. ak je tepelna - a nasledne "svetela" - zotrvacnost naplno rozzeraveneho vlakna vacsia nez toho zizlajuceho, tak tie zmeny na zizlajucom vlakne su "skokovitejsie", t.j. pre cloveka viac vyznamne
b. Samotny "snimac" v oku je elektrochemicka zalezitost, a okrem roznych zotrvacnosti sposobenych dobou vzniku a zaniku urcitych chemikalii nastavaju v nom aj rozne saturacne javy, kvoli ktoremu je zotrvacnost nelinearnou funkciou osvetlenia
c. Mozno este vyraznejsia je rozdielna "rychlost" capikov a tyciniek - nikdy si neviem zapamatat, ktore su ktore, ale viem, ze rychlejsie a citlivejsie su tie ciernobiele, takze pri slabom osvetleni tie farebne, ktore su pomalsie, prestanu fungovat, t.j. v seru clovek vidi "rychlejsie". Podobne je to aj s perifernym videnim, kedze tie farebne su sustredene v strede a ciernobiele prevazuju a okraji sietnice; takze ak pozerate na monitor/TV/LED display "krajickom", blika vyrazejsie.


Teraz by som mal domov dovliect osciloskop a skumat, nakolko harmonicke je to napatie v sieti a ako sa sprava regulator za roznych podmienok; a ak by som bol skutocny vedec, tak by som si dovliekol aj nejaky spektrofotometer a na hlavu si nasadil elektrody pre EEG.

Ale asi nie som skutocny vedec... ;-)

wek


On Mon, 02 Feb 2009 20:34:56 +0100
Daniel Valuch <daniel.valuch@orange.fr> wrote:

> tak som to dokoncil, mozeme zacat tliachat preco je to tak :-)