Rizeni krokoveho motorku

[Straka Matus]

>
> Chci se zeptat. Jakym zpusobem funguje mikrokrokovani
> motorku. To poustim ruzne napeti do dvou civek a pomerem
> napeti se vychyli rotor ? Nebo je to uplne jinak ?

Tak tak, ako bolo napisane. Pustame do vinutia nejaku velkost prudu a od
pomeru zavisi kde medzi
tymi vinutia rotor bude. V idealnom pripade byt tie prudy mohli byt
harmonicke a z krokoveho motora by bol synchronny stroj.

>
> Jak by se dal napsat program do 89c51 na dynamicky
> rozjezd a dynamicke brzdeni ? Slysel jsem, ze frekvencni
> menice pouzivaji nejakou "S" rampu pro asynchronni
> motory. Lze neco takoveho definovat alespon obecne i pro
> krokove motorky ?

Hmm, to je zlozita vec. Ja som v rocnikovom projekte vychadzal z
nasledovneho:
je definovana nejaka frekvencia (t.j hranica zrychlitelnosti), pod ktorou
motor vzdy chyti krok.
Nad hranicou zrychlitelnosti to uz take jednoduche nie je, a schopnost
nestratit krok je dana momentovou rezervou motora (treba poznat momentovu
charakteristiku motora, co je obecne klesajuca funkcia az do nuly). Ak zmena
frekvencie nebude pozadovat vacsi moment ako je momentova rezerva (t.j.
moment motora minus moment zataze), tak motor krok nestrati.

Momentova charakteristika je obecne zlozita funkcia a jej tvar zavisli od
konstrukcie motora, ale s uspechom sa da aproximovat priamkou (ktoru
prelozime napr. bodmi pre f=0 a pre Mm = 0), ostane nam este nejaka rezerva.
Vysledkom celeho bude potom exponencialna rozbehova funckia
v tvare (1-e^-x).

Exponencialna krivka sa da vcelku rychlo pocitat aj bez floatov. S-krivka je
vlastne exponencialna funkcia 2. radu, to by bolo tazsie. S kvadratickou
funkciou obdobne.

Co sa tyka implementacie do '51 - zavisi do akych frekvencii to chceme hnat.
Ak mame motor napr. na 1 kHz, s krokovanim 1/16 sa dostavame na hned na
16Khz. Pri krystali 12MHz na '51 mame teda na to nejaky 62 instrukcnych
cyklov, co je neviem mozno 30-40 instrukcii, otazne je ci by procesor ten
program stihal.


Matus Straka