<div dir="ltr"><div dir="ltr"><div>Pisem o vlastnostiach ( dobrych aj zlych) a o technickych zakladoch, a ekvitermiku NEpokladam to za jedine mozne, alebo jedine spravne riesenie. <br></div><div>Je najvyhodnejsia pri podlahovom kureni, pouzitelna pri radiatoroch. <br></div><div>Ak uz existuju radiatory s hlavicami a regulacia kotla PID, tak je zbytocne to prerabat na ekvitermiku.<br></div><div>V mnohych pripadoch odporucim nieco ine, ci uz kvoli objektu a sytemu kurenia, alebo kvoli zvykom, ci specifickym poziadavkam obyvatelov.</div><div> </div></div><div><br></div><div>"Priklady zo zivota", ktore pisal pan Labaj su dost pritiahnute za vlasy. V 1. pripade, ked pride domov, tak je sam zdrojom tepla s vykonom 200W a tak vyhrieva izbu, ze je vhodne ubrat na kureni.<br></div><div>V 3. pripade, ked pridu kamarati, ( tak ti su asi snehuliaci ), nie su zdrojom tepla kazdy po 200W, ale musi prikurit aby bolo teplejsie...<br></div><div>Pokladam to za silene, nedomyslene priklady, preto som sa k detauilom v nich povodne nevyjadroval.<br></div><div>Dospely clovek sa v rieseni kurenia a klimatizacie poklada za priemerny zdroj tepla cca 150-200W. <br></div><div>Podobne sa technika na pracovnom mieste rata ako zdroj tepla priemerne cca 150-250W.<br></div><div><br></div><div>Ak su na dome velkostne "normalne" okna, tak slnko v zime ziadny velky rozdiel nespravi. <br></div><div>Nemylte si to so skusenostami, ked svieti cez to iste okno v lete a v miestnosti urobi 45 stupnov ako v sklenniku. Pomer medzi energiou zo slnka v lete a v zime je cca 11:1. <br></div><div>Takze 500W/m^2 v zime cez okno, ako pisal napr. pan Labaj v modelovom priklade 2 je v CZ/SK rozpravkova fikcia. Rocny priemer v nasich podmiekenkach je 1000W/m^2 (kolma plocha k ziareniu).</div><div>Rozratajte si to v priebehu roka cca v tvare sinusovky s pomerom amplitudy medzi max v lete a min v zime 11:1 + urobte korekciu na plochu podla ulhu okna voci slnecnemu ziareniu a budeme sa bavit o faktoch.</div><div>Vysledok si porovnajte napr. so 100W ziarovkou v izbe. O kolko stupnov sa vam v minulosti zohriala izba, ked ste v nej mali 3 hodiny zapnutu ziarovku ? Riesili ste uberanie kurenia, ked ste zapli svetla ?<br></div><div>Alebo si povieme, ze cez zimu slnko cez okno bude dodavat 3000W/m^2 a zbytocne sa bavime o kureni, vyriesili sme energeticku krizu. To, ze je to nerealne,¬† je nepodstatny fakt.<br></div><div>Zbytocne si vybijame energiu na malo vplyvnych veciach ( a ja si zbytocne vybijam energiu na vysvetlovani ).<br></div><div>Ak ma niekto namiesto okna presklennu stenu, ktora ma vacsie straty ako murovana, zateplena s oknom, tak slnko pri svieteni spravi vasci rozdiel.<br></div><div>Ale ked nesvieti, tak su vacsie straty. <br></div><div>Zahrnte do svojich uvach priebeh celej vykurovacej sezony, nie iba vybrany kratky cas "ked svieti do okna slnko". <br></div><div>V zimnom obdobi je den kratsi ako noc, slnko je nad obzorom menej ako 12 hodin. <br></div><div>Co myslite, pocas vykurovacieho obdobia za 1 den (24 hodin), coho je viacej - tepelnych ziskov, ked svieti slnko priamo do okna, alebo strat, ked slnko do okna nesvieti ?</div><div>S tym napr. ekvitermika, ani ina regulacia¬† nema nic spolocne - su to iba fyzikalne fakty s ktorymi sa akakolvek regulacia musi (mala by sa) vysporiadat.<br></div><div><br></div><div>Povodna ekvitermicka regulacia na svoju regulaciu nepouzivala nameranu izbovu teplotu.<br></div><div>A ak ste uz poculi o ekvitermickej regulacii so zohladnenim izbovej teploty, tak urcite viete, <br></div><div>ze ak svieti slnko do izby s regulatorom a meranim izbovej teploty a teplota v izbe rastie, tak aj ekvitermika obmedzi kurenie ( v celom dome ). <br></div><div>Teda nieviete, lebo pisete, ze ...kuri ako by bol mraz....<br></div><div><br></div><div>A z hladiska kvantity energie:<br></div><div>Uvarenie vecere v priebehu hodiny (napr. 2 horaky/platnicky po 2-2.5 kW) doda do kuchyne viacej tepla, ako zimne slnko cez okno za cely slnecny zimny den. <br></div><div>A napriek tomu nemate v kuchyni 40 stupnov a prehriatu miestnost, aj ked tam nemate ziadnu hlavicu a nevypli ste kurenie v kuchyni. Vzduch v dome prudi a roznasa teplo. <br></div><div><br></div><div>Testove otazky (pre vsetkych) :<br></div><div>Kolko interierovych dveri mate doma a kolko je v tejto chvili NEzatvorenych ? <br></div><div>Hybe sa vzduch medzi miestnostami s rozdielnou teplotou ?</div><div>Zapalte si cajove sviecky, dajte ich do skary poodchylenych dveri na zem a sledujte plamen. Hori rovno, alebo sa vychyluje ? Preco? Indikuje prudenie vzduchu ?<br></div><div></div><div><br></div><div>Straty domu su sustavne aj ked sa vetra kazdy den 5x po napr. 5 min. <br></div><div>Ak je spravanie sa obyvatelov priblizne rovnake, tak regulacia neriesi napr. vetranie ako novy stav, ale ako celkovo priemerne vyssie straty objektu.<br></div><div>A regualcia ( hlavice, PID, ekvitermika ) s tym dokaze ratat a regulovat.</div><div><br></div><div>Samozrejme su rozdiely</div><div>Ak zabudnete otvorene okno rano, a vratite sa domov¬† vecer:</div><div>- pri ekvitermike budete mat v miestnosti zimu a v celom dome chladnejsie a bude trvat dlhsie, kym sa to znovu vyrovna ( aj niekolko dni )<br></div><div>- pri PID to bude pravdepodobne najlepsie z hladiska teploty, ale z hladiska penazi za kurenie asi najhorsie.<br></div><div>- pri hlaviciach budete mat v miestnosti mozno rovnaku zimu ako pri ekvitermike ( podla spravania sa hlavice pri detekcii otvorenia okna - ci sa zavrie nadlho, alebo na obmedzeny cas - napr 10 min a potom sa otovri ), ale v ostatnych izbach sa to az tak neprejavi.<br></div><div><br></div><div>Ekvitermika je najcitlivejsia regulacia na nevhodne zasahy a najzlozitejsia na jemne doladenie nastavenia.<br></div><div>Pre tych, co si potrebuju pre dobry pocit min. 4x denne "niecim regulacne zakrutit" je vyslovene nevhodna.<br></div><div><br></div><div>Dodo<br></div><div><br></div><div><br></div><div><br></div></div>