Re: OT: Regulace vytápění bytu plynovým kotlem.

[Martin Hanek]

Děkuji za vysvětlení.

Martin Hanek

Dne 14.07.2022 v 11:52 Dodo Racek napsal(a):
> Technicky idealne ano. Ekvitermicka regulacia a termostaticke ventily 
> na radiatoroch sa regulacne biju, navzajom si robia zle.
>
> Ekvitermicka regulacia je zvycajne na objekt ( dom, to, co ma pod 
> sebou zem a okolo vonkajsi vzduch ), nie na izbu. Aj ked technicky je 
> mozna aj na izbu ( v takom pripade by izba mala mat idealne svoj 
> vlastny ZDROJ tepla (kotol, tepelne cerpadlo, ... ), nie vymmenik, ako 
> napr. radiator, alebo podlahovka. )
> A ano, aj ekvitermicka regulacia ma moznost nastavit, ze v noci, alebo 
> cez den, ked su vsetci mimo domu je pozadovana teplota o nieco nizsia 
> ako v case, ked su vsetci doma. Nie je to vyhradna vlastnost 
> termohlavic na radiatorch.
>
> Nezavisle na sposobe regulacie zabudnite na poziadavky na pokles 
> teploty podla materialu stien domu, jeho zariadenia ( knihy v 
> knihovnicke) o cca 2 a viac stupnov v priebehu niekolkych hodin. V 
> sucasnych zateplenych domoch je to technicky nemoze.
> Pre predstavu: Vypnite si v zime kurenie na 24 hodin a zistite 
> zotrvacnost svojho domu:
> - poznacte si izbovu teplotu v case vypnutia kurenia
> - poznacte si izbovu teplotu po 1, 2, 4, 8, 16, 24 hodinach
>
> Zistite, ze jedina moznost, ako  obyvacko-spalni z vecernych 
> "obyvackovych" 23 stupnov urobit za hodinu nocnych "spalnovych" 18 
> stupnov je otvorene okno a vypustenie tepla von oknom - teda 
> neekonomicke straty,
> aj ked "ludsky pocitovo" to moze byt presne zelany stav obyvatelov a 
> moze im to idelane vyhovovat.
>
> Logika ekvitermickej regulacie je, ze zdroj tepla VYROBI a do objektu 
> (domu) DODA  len presne take mnozstvo tepelnej energie, kolko objekt v 
> danom case priebezne straca. ( ekvi-termika -> rovnost tepla )
> To je z hladiska efektivity technicky aj logicky najvyssia 
> dosiahnuttelna uroven a z hladiska nakladov najnizsia mozna uroven ( 
> nakladovo idealna )
>
> Akekolvek sktrenie ( znemoznenie dodavania energie do objektu, alebo 
> jeho casti, zatvaranie ventilov ) sposobi, ze zdroju tepla so svojou 
> ekvitermickou regulaciou nie je umoznene to teplo dodat do objektu a v 
> objekte bude zima.
> To je najcastejsi problem -> (mnohi) ludia maju snahu niecim stale 
> zbytocne "tocit", zbytocne nieco "regulovat", nieco zbytocne sustavne 
> vypinat a tak nedovolia ekvitermickej regulacii fungovat.
> Potom sa snazia prezentovat, ze ****** regulacia nefunguje ( za 
> hviezdicky si doplne cokolvek podla uvazenia )
>
> Nasledne sa zasahmi cloveka posuva nastavenie kotla z idealneho stavu 
> ekvitermickej regulacie smerom k menej efektivnemu stavu -> mam (skoro 
> staly) tepelny zdroj bez regulacie a regulujem inde a inak.
> Efektivita nakladov sa tym tiez posuva zo svojho mozneho minima niekam 
> vyssie, podla velkosti a pocetnosti nevhodnych zasahov.
> Napr. kondenzacny plynovy kotol, ktory si drzi teplotu napr. 40 
> stupnov, aj ked nie je potrebna dodavka energie ma straty ( po vypnuti 
> plynu/plamena kotlovym termostatom sa ochladzuje prietokom vzduchu cez 
> spalovaciu komoru a komin )
> Rozohriatie kotla, aby dokuril do jedneho radiatora "na poziadanie" a 
> potom sa kotol znovu vypne a vychladne je rovnako energeticky 
> narocnejsie, ako nizsia, ale stala teplota kotla.
> Ale to zastanci regulacie "zohrievam na poziadanie" nechcu vediet. 
> Prechodove deje ignoruju, argumentuju len statickymi stavmi a 
> najdolezitejsi je argument "pocas nejakeho casu mam kotol VYPNUTY"
> Ma dom straty sustavne ( "analogovo" ), alebo len vo vybranych v 
> casovych intervaloch ? Fyzikalno-technicky: SUSTAVNE.
> Preto je aj fyzikalno technicky efektivnejsie tie straty doplnat 
> SUSTAVNE.
> Ak ich totiz doplnate len v intervaloch ( ked nie som doma, tak 
> kurenie vypinam a ked som doma tak zapinam ), tak aj pri 100% 
> ostatnych ucinnostiach stratite minimalne na vychladnuti kotla z 
> prevadzkovej na vypnutu teplotu  a pri rozkureni z vypnutej na 
> prevadzkovu teplotu.
> Tie straty odidu kominom.
> V takomto pripade je VZDY teplota pocas intervalu kurenia vyssia voci 
> teplote, ktora by bola pocas trvaleho zapnutia.
> ( ekvivalent napr. efektivnej hodnoty jednosmerneho napatia voci 
> maximalnej hodnote striedaveho napatia obdlznikoveho priebehu s 
> rovnakou efektivnou hodnotou ako jednosmerne napatie pre danu striedu )
>
> Nezijeme v uplne idealnom svete, takze ani v dodavke tepla nie sme 
> obycjne v absolutne moznom minime.
>
> Regulacia pozadovanych teplot v roznych miestnostach sa pri 
> ekvitermickej regulacii objektu robi vyvazenim systemu, teda " tymi 
> malymi ventilcekmi na spiatocke radiatorov ",
> ktore niektori nemaju vobec osadene, alebo ani netusia, ze "ta skrutka 
> pod ciapockou na spiatocke radiatora" je vlastne regulacny ventil na 
> vyvazenie vykurovacieho systemu.
> Niektori tu ciapocku ani nikdy neodskrutkovali, lebo sa obavaju, ze 
> odtial vytecie kurenarska voda. Ak nie je ventil pokazeny - nevytecie.
> Vyzera to napriklad ako to vpravo dolu na obrazku 
> https://www.stavbaeu.sk/image/cache/data/products/n/novaservis-sada-ztm1-800x800.jpg
> POZOR ! - nastavuju sa po malych uhloch otocenia, nie systemom "o 3 
> otacky doprava "...
> Alebo napr. maticou na ventile pod termostatickou hlavicou ( byvaju 
> tam ciarky napr. v polkruhu ), alebo napriklad ako vlnovec s cislami 
> na ventile bez hlavice, napr. takto
> https://www.stavbaeu.sk/image/cache/data/products/d/danfoss-ventil-013G0014-800x800.jpg
> Vyregulovany system dokaze udrzat sucasne napr. v spalni 18, obyvacke 
> 22, kupelni 25 bez termohlavic.
>
> Nahrubo to kurenari nastavia za 1 hodinu ( alebo ventily nechaju v 
> nastaveni z vyroby a nenastavuju nic )
> Jemne vyregulovanie je otazkou niekolkych tyzdnov pocas roznych obdobi 
> pocasia vonku.
> Nikto nezaplati napr. 10 navstev po 1 hodine na jemne vyregulovanie 
> pocas jesne a zimy podla rozptylu pocasia a ziskania merani teplot.
> To si musite spravit sami ( ale najskor nastudovat a pochopit 
> regulaciu a pochopit co zmenite zmenou ktoreho parametra. )
>
> Necakajte velke rozdiely medzi ekvitermickou regulaciu a regulaciou 
> pomocou termostatickych hlavic. Ak je oboje spravne nastavene, tak 
> ekvitermika je lepsia v nakladoch iba o jednotky percent.
> Velmi casto "prebudovanie" regulacie z "termostatickych hlavic" na 
> ekvitermiku je z pohladu navratnosti investicie neefektivne ( za dobu 
> zivotnosti sa investicia na usporach nevrati )
> Ekvitermika je citliva na nevhodne zasahy do regulacie a vyzaduje si 
> iste "prisposobenie sa" obyvatelov.
>
> Dodo
>
>