Tetrody vs pentody

Pavel Kutina hw na prelude.cz
Úterý Září 8 13:31:49 CEST 2020


Hezký, tak jako bych mezitím nic nenapsal, jo? :-)

Pavel Kutina

-----Original Message-----
From: Petr Zapadlo <zapik na email.cz>
To: hw-list na list.hw.cz
Sent: út, 08 zář 2020 13:29
Subject: Re: Tetrody vs pentody

Oktody se používaly jako samokmitající směšovače.

https://cs.wikipedia.org/wiki/Oktoda

Petr

Dne 08. 09. 20 v 13:21 Pavel Hudecek napsal(a):
>
> Super, díky moc.
>
> Děti na kroužku pro pokročilé projevily zájem si hrát s elektronkama a 
> já si uvědomil, že by nejméně jedno mohlo položit tuto otázku:-)
>
> Ještě mě pak napadla další:
>
> - vím že jsem jako dítě z nějakého rádia vyhrabal oktodu. Je známo, k 
> čemu by tam mohla být? Bylo to určitě hodně staré, elektronka pokryta 
> „zlatým“ lakem a s jednomístným číslem na konci, možná 1x/2x, ale 
> určitě ne 8x.
>
> PH
>
> *Od: *balu <mailto:balu na k-net.fr>
> *Odesláno:*pondělí 7. září 2020 22:06
> *Komu: *hw-list na list.hw.cz <mailto:hw-list na list.hw.cz>
> *Předmět: *Re: Tetrody vs pentody
>
> Ahoj,
>
> zacneme triodou, co je najjednoduchsia konfiguracia. Ma katodu, ktora 
> emituje elektrony, anodu, ktora je voci katode kladna a mriezku. 
> Anodovy prud je dany tym, kolko dokaze katoda emitovat, napatim na 
> riadiacej mriezke a velkostou napatia na anode. Volt-amperova 
> charakteristika je na nasledujucom nacrtku:
>
> Cierne su charakteristiky, modra je zatazova ciara (maximalny prud a 
> nulove napatie, nulovy prud a maximalne napatie), cervenou je oznacene 
> kde sa moze nachadzat pracovny bod. Ak je trioda zapojena napriklad 
> ako zosilnovac s rezistorom v anode, anodove napatie klesa s 
> pretekajucim prudom koli ubytku na anodovom rezistore. Nizsie napatie 
> na anode obmedzuje maximalny prud triodou, cim sa znacne zmensuje 
> priestor kde moze pracovat. Prejavuje sa to ako nizky zisk a nizky 
> maximalny prud.
>
> Dalsi problem triody je vazobna kapacita medzi anodou a mriezkou, 
> ktora znizuje zisk s rastucou frekvenciou. Obdoba Mullerovej kapacity 
> u tranzistorov. Exisuje mnozstvo roznych spatnovazobnych technik, 
> ktore sa to pokusaju kompenzovat. Uz si asi pocul termin 
> neutralizacia. Do gridu sa privadza signal v protifaze, ktory by mal 
> trochu obmedzit tento efekt. Ina metoda potlacenia tohoto efektu je 
> kaskodove zapojenie. Vo vykonovych aplikaciach sa triody koli nizkemu 
> zisku a sirke pasma pouzivaju pomerne zriedkavo.
>
> Problem s premenlivym napatim na anode a poklesom maximalneho prudu sa 
> da obist tak, ze sa medzi riadiacu mriezku a anodu vlozi dalsia, 
> takzvana tieniaca mriezka. Tato je pripojena na kladny potencial voci 
> katode, ale nizsi ako je kludove napatie anody. U nasich elektroniek 
> RS2048 v LHC je anodove napatie 12kV, predpatie riadiacej mriezky Ug1 
> -120V a napatie tieniacej mriezky Ug2 medzi 900 a 1000V.
>
> Tieniaca mriezka zabezpeci konstantny gradient medzi katodou, 
> riadiacou mriezkou a tieniacou mriezkou, co vyrazne zmeni volt 
> amperove charakteristiky
>
> Zacinaju sa podobat na charakteristiky mosfetu, jzacinaju v nule a je 
> tam saturacia anodoveho prudu ako funkcia napatia riadiacej mriezky a 
> len malo funkcia napatia anody. Cierne su aktualne charakteristiky, 
> sedive je ako vyzera mosfet. Znova modra je zatazova ciara, cervena 
> kde sa moze pohybovat pracovny bod. Rozsah je ovela vacsi ako u 
> tetrody, rovnako sa daju dosiahnut vyssie prudy a vyssi zisk. Tieniaca 
> mriezka na konstantnom potenciale tiez zmensuje vazobnu kapacitu medzi 
> riadiacou mriezkou a anodou, co minimalizuje neziaducu spatnu vazbu a 
> nenici zisk na vysokych frekvenciach.
>
> Anoda pri dopade pracovneho zvazku elektronov emituje sekundarne 
> elektrony, ktore vylietaju naspat ku tieniacej mriezke. Ak je 
> potencial anody vyssi ako tieniacej mriezky, charakteristiky su pekne 
> "mosfetove" (seda). Ak je ale potencial anody nizsi ako potencial 
> tieniacej mriezky, anodovy prud klesa so zvysujucim sa anodovym 
> napatim a v charakteristike sa vytvori oblast negativneho odporu - 
> cierne ciary nalavo od Vg2. Kolega vravel, ze sa to dokonca pouzivalo 
> na tetrodove oscilatory.
>
> Problem so sekundarnymi elektronmi vytvarajucimi divne charakteristyky 
> a oblast negativneho odporu sa da vyriesit vlozenim dalsej mriezky 
> medzi tieniacu mriezku a anodu - suppressor grid. Toto uz nie je 
> klasicka jemna riadiaca mriezka, ale naozaj hrubozrnna mreza. Je 
> pripojena na potencial katody. Jej ulohou je pozbierat vsetky 
> sekundarne elektrony a co najmenej absorbovat prud od katody. 
> Charakteristiky sa uplne narovnaju a dostaneme tie mosfetove bez 
> oblasti negativneho odporu (sediva).
>
> Nezaclanat a zaroven pozbierat nie je uplne jednoduche a prudy touto 
> potlacacou mriezkou su pomerne vysoke, co sposobuje vysoky stratovy 
> vykon. Preto sa v nizkovykonovych obvodoch pouzivaju pentody s troma 
> mriezkami. U vysokovykonovych obchodov, ako su vysielace by bola 
> vykonova strata na tejto mriezke velmi vysoka, co je nerealizovatelne. 
> Preto nie su pentody na tieto aplikacie vhodne a pouzivaju sa tetrody.
>
> Takze tolko :-)
>
> b.
>
> On 07/09/2020 12:59, Pavel Hudecek wrote:
>
>     Dobrý den všem,
>
>     proč se v přijímačích hojně používaly pentody a nepoužívaly
>     tetrody a ve vysílačích naopak?
>
>     Díky,
>
>     PH
>
>
> _______________________________________________
> HW-list mailing list  -  sponsored by www.HW.cz
> Hw-list na list.hw.cz
> http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list


Další informace o konferenci Hw-list