O Tesle Piestany

[Jaromir Sukuba]

Knihu som si kupil a pomerne rychlo precital.
Casti ktore pisal S.Luby sa mi nesmierne tazko citali, ci uz slohom
alebo obsahom. Spomienky ludi ktori ozaj "boli pri tom" boli putave,
ti ludia su na svoju pracu pravom hrdi, ale naplnalo ma to pocitom
zmaru a premarnenych sanci. Ono to vsetko sedi s tym co som pocul
velakrat priamo od pamatnikov z Tesly.

J.


pi 14. 12. 2018 o 21:37 balu <balu na k-net.fr> napísal(a):
>
> citanie to je zaujimave, ale velmi smutne. Ale od zaciatku...
>
> knihu som si chcel objednat cez internet priamo z vydavatelstva SAVky.
> Bolo tam, ze vyzdvihnutie v sidle SAV na Dubravskej ceste v Bratislave.
> To bol pondelok. Uz v stredu knihu nikde nemali (ani na predajni v
> meste, ani v sidle, ani v sklade). Bestseller horucejsi ako Evita.
>
> Vo stvrtok sa nejak znova objavila, tak mi ju bol kamarat zobrat na tej
> Dubravskej. Este bol niekolko metrov od dveri, ked z nich vybehla
> nasrata pani, ze co tu na mna vyzvanate, ja tu nebudem furt chodit hore
> dole po schodoch. Co chcete. Tak jej ukazal potvrdenu objednavku z ich
> internetoveho knihkupectva, kde bolo napisane, ze je to pripravene, a ze
> si to tam ma ist zobrat. Ze to tam nie je, nic sa neda, nech dojde
> inokedy. Papier nebol argument, este stale rozozlena teta hovori, ze tie
> potvrdenky odklikavaju na nejakom inom oddeleni a ona tam nic nema a
> nech neotravuje. Po rozhovore sa kniha nasla, ale nedalo sa zaplatit,
> lebo nefungovala tlaciaren, alebo nieco. Takze to skoncilo sposobom,
> dajte mi knihu, tu mate 10 eur, a uctujte si to kedy chcete a ako
> chcete, hlavne nech tu uz nemusim nikdy byt.
>
> No ale k tej Tesle. Je tam 10 kapitol, z toho 3 su celkom technicky
> relevantne. Ako som spominal, je to velmi smutne citanie. Na zaciatku,
> koniec 50-tych, zaciatok 60-tych rokov sa vytvorila kvalitna skola
> fyziky tuhych latok. Na zaciatku, ked sa dali veci este varit v garazi
> to celkom islo. Bohuzial, uz onedlho, ako sa zvysovala hustota zacal nas
> socialisticky priemysel vyrazne zaostavat. Z textu je zjavne, ze v
> 89-tom, kedy sa fabrika vyrazne zmenila zaostavali za zapadom o 10-15
> rokov (rozne technologie). Nemali to na com navrhovat, nevedeli
> dostatocne husto vyrabat. Kopia 8080 bol maximalny vrchol, co este
> vedeli vyrobit.
>
> Este smutnejsie je, ze autori knihy (ktori vtedy viedli tento priemysel)
> nijak neskryvaju, ze vsetko zlozitejsie ako zakladna logika bolo sprosto
> reverznute a okopirovane zo zapadnych suciastok.
>
> Par citacii [1]:
> "Statna uloha bola v roku 1975 splnena. VUST zabezpecoval navrh
> topologie obvodov. Vyroba fotolitografickych masiek, technologia cipov,
> puzdrenie a testovanie boli zalezitostou experimentalneho pracoviska
> Tesly Piestany. Islo o ekvivalenty zahraqnicnych obvodov. To znamena, ze
> najskor sa musela urobit analyza zahranicnych vzoriek, navrhnut
> technologicky proces a potom rozakreslit celu strukturu v jednotlivych
> technologickych urovniachy na milimetrovy papier a zdigitalizovat. Kedze
> neexistovali automatizovane technicke prostriedky, navrh sa realizoval
> manualne."
>
> "Bola to unavna praca, pri ktorej sa kazda nedoslednost prejavila vo
> funkcii buduceho obvodu. Okrem toho technologicky proces od vyroby
> fotolitografickych masiek cez technologiu cipu az po diagnostiku trval
> niekolko tyzdnov. Ak sa podcenila doslednost pri navrhu, cas vyvoja sa
> predlzoval az na roky"
>
> a uz sa prejavuju dosledky spominanej 'nedoslednosti'. Od roku 1972
> zacali pouzivat digitalny navrhovy system...
>
> "Napriek tomu stale hrozili problemy s nedoslednou analyzou zahranicnych
> vzoriek" (sic!!!)
>
> "Ako priklad nedoslednosti pri navrhu topologie IO mozno spomenut
> udalost z konca 70-tych rokov. Pri analyze ekvivalentneho cipu statickej
> pamati 4kB RAM v NMOS technologii bol na cipe identifikovany maly
> obvodovy blok, ktory nebol zdanlivo nikde pouzity. Povazoval sa za
> nadbytocnost a v navrhu sa tento blok vynechal. S niekolkomesacnym
> odstupom po realizacii cipov sa zistilo, ze pamat nefunguje. Pricinou
> bolo neexistujuce zaporne predpatie substratu cipu, ktore v NMOS
> technologii posuva prahove napatia tranzistorov z rezimu ochudobnenia
> kanalov do rezimu ich obohatenia. V predchadzajucich IO bol tento
> problem rieseny vonkajsim zapornym predpatim."
>
> "Vtedy si navrhari uvedomili, ze ak sa robi kopia zahranicneho vzoru,
> musi sa urobit dosledne, aj keby tam mali byt zdanlivo nefunkcne
> nadbytocnosti"
>
> Takychto veci je tam viacero. Viacmenej vsetko kopirovali, a ani to
> poriadne nezvladali...
>
> b.
>
> [1] Od tranzistora k integrovanemu obvodu. Editor Stefan Luby. ISBN
> 978-80-224-1675-7
>