O Tesle Piestany

balu balu na k-net.fr
Pátek Prosinec 14 21:37:01 CET 2018


citanie to je zaujimave, ale velmi smutne. Ale od zaciatku...

knihu som si chcel objednat cez internet priamo z vydavatelstva SAVky. 
Bolo tam, ze vyzdvihnutie v sidle SAV na Dubravskej ceste v Bratislave. 
To bol pondelok. Uz v stredu knihu nikde nemali (ani na predajni v 
meste, ani v sidle, ani v sklade). Bestseller horucejsi ako Evita.

Vo stvrtok sa nejak znova objavila, tak mi ju bol kamarat zobrat na tej 
Dubravskej. Este bol niekolko metrov od dveri, ked z nich vybehla 
nasrata pani, ze co tu na mna vyzvanate, ja tu nebudem furt chodit hore 
dole po schodoch. Co chcete. Tak jej ukazal potvrdenu objednavku z ich 
internetoveho knihkupectva, kde bolo napisane, ze je to pripravene, a ze 
si to tam ma ist zobrat. Ze to tam nie je, nic sa neda, nech dojde 
inokedy. Papier nebol argument, este stale rozozlena teta hovori, ze tie 
potvrdenky odklikavaju na nejakom inom oddeleni a ona tam nic nema a 
nech neotravuje. Po rozhovore sa kniha nasla, ale nedalo sa zaplatit, 
lebo nefungovala tlaciaren, alebo nieco. Takze to skoncilo sposobom, 
dajte mi knihu, tu mate 10 eur, a uctujte si to kedy chcete a ako 
chcete, hlavne nech tu uz nemusim nikdy byt.

No ale k tej Tesle. Je tam 10 kapitol, z toho 3 su celkom technicky 
relevantne. Ako som spominal, je to velmi smutne citanie. Na zaciatku, 
koniec 50-tych, zaciatok 60-tych rokov sa vytvorila kvalitna skola 
fyziky tuhych latok. Na zaciatku, ked sa dali veci este varit v garazi 
to celkom islo. Bohuzial, uz onedlho, ako sa zvysovala hustota zacal nas 
socialisticky priemysel vyrazne zaostavat. Z textu je zjavne, ze v 
89-tom, kedy sa fabrika vyrazne zmenila zaostavali za zapadom o 10-15 
rokov (rozne technologie). Nemali to na com navrhovat, nevedeli 
dostatocne husto vyrabat. Kopia 8080 bol maximalny vrchol, co este 
vedeli vyrobit.

Este smutnejsie je, ze autori knihy (ktori vtedy viedli tento priemysel) 
nijak neskryvaju, ze vsetko zlozitejsie ako zakladna logika bolo sprosto 
reverznute a okopirovane zo zapadnych suciastok.

Par citacii [1]:
"Statna uloha bola v roku 1975 splnena. VUST zabezpecoval navrh 
topologie obvodov. Vyroba fotolitografickych masiek, technologia cipov, 
puzdrenie a testovanie boli zalezitostou experimentalneho pracoviska 
Tesly Piestany. Islo o ekvivalenty zahraqnicnych obvodov. To znamena, ze 
najskor sa musela urobit analyza zahranicnych vzoriek, navrhnut 
technologicky proces a potom rozakreslit celu strukturu v jednotlivych 
technologickych urovniachy na milimetrovy papier a zdigitalizovat. Kedze 
neexistovali automatizovane technicke prostriedky, navrh sa realizoval 
manualne."

"Bola to unavna praca, pri ktorej sa kazda nedoslednost prejavila vo 
funkcii buduceho obvodu. Okrem toho technologicky proces od vyroby 
fotolitografickych masiek cez technologiu cipu az po diagnostiku trval 
niekolko tyzdnov. Ak sa podcenila doslednost pri navrhu, cas vyvoja sa 
predlzoval az na roky"

a uz sa prejavuju dosledky spominanej 'nedoslednosti'. Od roku 1972 
zacali pouzivat digitalny navrhovy system...

"Napriek tomu stale hrozili problemy s nedoslednou analyzou zahranicnych 
vzoriek" (sic!!!)

"Ako priklad nedoslednosti pri navrhu topologie IO mozno spomenut 
udalost z konca 70-tych rokov. Pri analyze ekvivalentneho cipu statickej 
pamati 4kB RAM v NMOS technologii bol na cipe identifikovany maly 
obvodovy blok, ktory nebol zdanlivo nikde pouzity. Povazoval sa za 
nadbytocnost a v navrhu sa tento blok vynechal. S niekolkomesacnym 
odstupom po realizacii cipov sa zistilo, ze pamat nefunguje. Pricinou 
bolo neexistujuce zaporne predpatie substratu cipu, ktore v NMOS 
technologii posuva prahove napatia tranzistorov z rezimu ochudobnenia 
kanalov do rezimu ich obohatenia. V predchadzajucich IO bol tento 
problem rieseny vonkajsim zapornym predpatim."

"Vtedy si navrhari uvedomili, ze ak sa robi kopia zahranicneho vzoru, 
musi sa urobit dosledne, aj keby tam mali byt zdanlivo nefunkcne 
nadbytocnosti"

Takychto veci je tam viacero. Viacmenej vsetko kopirovali, a ani to 
poriadne nezvladali...

b.

[1] Od tranzistora k integrovanemu obvodu. Editor Stefan Luby. ISBN 
978-80-224-1675-7



On 03/12/2018 08:12, balu wrote:
> Moze byt zaujimave citanie 
> https://www.piestanskydennik.sk/2018/12/02/ak-ste-patrili-k-teslakom-napisali-o-vas-knihu/
> 


Další informace o konferenci Hw-list