Dalsi zahada v C -> Prevod long int na string

[Milan B.]

On 26.7.2011 0:12, Jan Waclawek wrote:
>> Neviem, ktora cast normy o tom pojednava, resp. tento zapis pripusta (a
>> nemienim to sialenstvo teraz studovat).
> Predostieram, ze C z hlbky duse nenavidim.
>
Vieme.

Ale dakujem za podrobny rozbor normy. Dufal som, ze sa toho ujmete. 
Nenavist je silna motivacia ...

Problemom C nie je to, ze umoznuje tu istu vec dosiahnut roznymi 
sposobmi zapisu ale hlavne to, ze specifikacia je spisana absolutne 
nezrozumitelne. Preto mnohe vlsatnosti a konstrukcie ostavaju obostrete 
zahadou, hlavne pre producentov knih typu "C snadno a rychle" a ich 
citatelov.

Ci sa vam to paci alebo nie, smernikova aritmetika (a implementacia poli 
pomocou nej) je jednou z najgenialnejsich vlastnosti C. Vlastne C je 
hlavne o tom,. Prave vdaka nej je C uspesnym jazykom pri tvorbe OS a pri 
programovani MCU. Jej pochopeniu by sa mala venovat podstatna cast vyuky 
C. Bohuzial, prave tato vlastnost je pri vyuke snad zatajovana alebo co, 
vyuka sa pascalizuje alebo ako to nazvat. Inac si neviem vysvetlit to 
mnozstvo "programatorov" ktori jej nerozumeju.

To ostatne je len par prikazov, ktore su v podstate v kazdom 
programovacom jazyku.

A kazdopade, existuju jazyky ktore su co do formy zapisu podstatne 
absurdnejsie ako C - viz napriklad 
http://en.wikipedia.org/wiki/Ruby_%28programming_language%29#Examples

A pritom na Ruby sa spieva sama chvala ...

-m-

> Jedna sa o kombinaciu dvoch najodpornejsich hackov v C, jednym su tzv. string literals, ktorym sa imituju retazce (ktore v C v skutocnosti implementovane nie su), a druhym je ta hranata zatvorka, ktorou sa imituju polia (ktore v C tiez v skutocnosti implementovanie nie su).
>
> String literals (formalne 6.4.5, ale v skutocnosti treba precitat vsetko kde sa toto slovne spojenie vyskytuje) je skupina znakov uzavreta v uvodzovkach, ktore sa prelozia ako bezmenne pole char inicializovane na jednotlive znaky medzi uvodzovkami plus nulovy znak na koniec. Ak sa to pouzije ako vyraz (ktory moze byt sucastou ineho vyrazu, napr. priradenia), predstavuje to teda ukazovatel na prvy znak takehoto pola. V 6.4.5#6 je vyslovne uvedene, ze taketo polia sa mozu "znovupouzit" a ze pokus o ich prepisanie ma nedefinovane nasledky. Az na tu poslednu vetu je teda napriklad zapis
> char * a = "abcd";
> semanticky ekvivalentny zapisu
> char anonymous[] = {'a', 'b', 'c', 'd', '\0');
> a =&anonymous[0];
> (pricom symbol anonymous je samozrejme neexistujuci, v programe nedostupny).
>
> Hranate zatvorky (6.5.2.1, "array subscripting") je postfixovy operator, ktorym sa imituje pristup k prvkom pola prostrednictvom ukazovatelovej aritmetiky. Jednoducho sa scitaju hodnoty vyrazov pred a v hranatej zatvorke (s dodrzanim pravidiel ukazovatelovej aritmetiky, t.j. ze sa "scitava" v nasobkoch velkosti typu na ktory sa ukazuje - poziadavkou na tento typ vyrazu je, ze je prave jeden z "ucastnikov" typu ukazovatel) a to da vysledny ukazovatel, ktory sa nasledne dereferencuje. Norma doslovne hovori, ze E1[E2] is identical to (*((E1)+(E2))).
>
> Takze v nasom priklade najprv vznikne z retazca pole znakov (pricom sa vyplytva jedno miesto na nulovy znak, ktory nikdy nepouzijeme, ak len radix nebude>16, kedy vsak aj tak vysledok bude blbost), vo vyraze sa retazec nahradi ukazovatelom na prvy znak tohoto pola znakov, index v hranatej zatvorke sa pricita k tomuto ukazovatelu, a vysledok sa dereferencuje.
>
> Nasledkom tejto perverznej konstrukcie je napriklad aj to, ze uvedeny priklad
> "0123456789ABCDEF"[n % radix]
> sa da ekvivalentne zapisat aj ako
> (n % radix)["0123456789ABCDEF"]
>
> O obludnosti, ktorou je postfixovy ++ sa na tomto mieste kvoli zachovaniu dusevneho zdravia radsej nebudem zmienovat... :-)
>
> wek
> _______________________________________________
> HW-list mailing list  -  sponsored by www.HW.cz
> Hw-list na list.hw.cz
> http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list