energeticka navratnost solarnych clankov

Jan Waclawek konfera@efton.sk
Středa Leden 21 20:13:30 CET 2009


> Pardon ze reaguju sam na sebe ale jinak formulovano - vyrobi fotovoltaicky 
> clanek za dobu sve zivotnosti dostatek energie na svoji obnovu + na vyrobu 
> dalsiho clanku - ovsem veskere energeticke naroky kolem jako jsou 
> cementarny, doprava atd  v to pocitaje

No, lenze musite zapocitat aj energeticku narocnost pracovnikov a aj investorov, t.j. sejkov; a ta nie je mala. Bez toho, aby cast energie oni spotrebovali (na vyrobu a prevadzku Rolls-Royceov, napriklad) ta fabrika nevznikne.

Atd.

Kedze je toho na zapocitanie vela, je ovela jednoduchsie pouzit na prepocet vyslednu cenu, kedze v tom uz je to vsetko zapocitane.

---

Ale dam aj nejake dalsie cisla, guglil som, a v jednom clanku sa jeden vyskumnik sponzorovany EU preriekol, ze vyroba suroveho kremika (t.j. len tavba a redukcia) spotrebuje *priamo* 100kWh elektriny plus 185MJ (to druhe predpokladam je plyn na kurenie pece). Su to udaje z poslednych 2-3 rokov. Tieto cisla sa samozrejme decentne stracali v roznych optimistickych predpokladoch na blizku buducnost, kde sa hovorilo o 30kWh a pod. No a nakoniec bolo cislo, ze celkove energeticke naklady na 1 kg "solar grade" Si (t.j. ten nie dokonale rafinovany) je nieco vyse 1000MJ (t.j. asi 300kWh). To jest este pred tahanim monokrystalu, pilenim, lestenim/lapovanim, difuziou, kontaktovanim, pasivaciou... Dalsi udaj z toho isteho clanku je, ze sucasna hmotnost kremika potrebna na 1Wp (t.j. 1W spickoveho produkovaneho vykonu) je asi 10 g. To mi teda vychadza 3kWh/Wp. Typicky sa uvadza, ze "silicon feedstock" tvori asi 1/3 celkovych energetickych nakladov na hotovy panel (to sa uvadza preto, lebo sa v sucasnosti spotrebuvava "odpadny" kremik z vyroby IO, takze tolkoto sa zvykne prihodit ako odhad nakladov na pripravu "silicon grade" kremika). Takze vysledny panel by mohol mat naklady asi 9kWh/Wp. V strednej europe sa uvadza, ze instalaciou 1Wp sa vyrobi rocne asi 1kWh. Takze energeticka navratnost panela podla tohoto vypoctu je okolo 10 rokov... V com nie su zahrnute dane a zisk a ine vplyvy, ktore z toho urobia prave tych rizikovych 20-30 rokov. Ako zaujimavost, najvacsia rocna navratnost ktora sa v celom clanku spominala, bola 1,7 roka.

Mohlo by sa zdat, ze v Saudskej Arabii je viac slnka, take sa to vrati rychlejsie; ono sa to vsak strati na nakladoch na transport a skladovanie. Ak by islo len o lokalnu vyrobu dalsich clankov, tak to by slo, ale to zase samo osebe je trocha zbytocne, ze... takze raz treba zacat tu energiu transportovat a skladovat, a to su dalsie sialene energeticke naklady, naviac sa tym straca nie nevyznamna cast vyrobenej energie...

Ale opakujem, v tychto rokoch sa to vsetko velmi rychlo meni. Takze o takych 10 rokov, mozno. 

wek



Další informace o konferenci Hw-list