Xilinx a CERN

[balu@home]

davidov priklad je vystizny ale je zamerany viacmenej len na stranku 
elektrickych obvodov.
Problematika na ktorej sa tu pracuje je velmi siroka a robi sa aj vela 
vyskumu v oblasti technologii.
Klasicky masovy priemysel, ktory z hotovych suciastok produkuje vyrobky 
ma dobu vyvoja aj velmi zlozitych produktov mesiace az maximalne 
jednotky rokov. Firemny vyvoj sa riadi trhom, dopytom a ponukou.
Na rozdiel od toho buducnost vyskumneho laboratoria sa planuje radovo 
10-20 rokov pred tym nez vobec pride. Ked si vezmeme ako priklad LHC tak 
vyvoj sa zacal niekedy v 80-tych rokoch. V oblasti takychto technologii 
sa musi najprv urobit tzv. feasibility study, musi sa demonstrovat ci je 
technologicky vobec mozne danu ulohu realizovat. Ak nie to je mozne 
treba zistit co je potrebne urobit preto aby sa dane technologie 
vyvinuli. Neskor v 90-tych rokoch bol projekt schvaleny managementom, 
nasledne sa odhadol a urobil sa rozpocet, a niekedy v roku 2000 sa 
zacalo stavat.
Je rok 2008 kedy by sa to malo cele spustit, teda takmer 30 rokov od 
prvej myslienky a zaciatku vyvoja technologii.
Skusim naznacit par prikladov za nasu VF skupinu, ale inde je to velmi 
podobne.
Technologia supravodivych mikrovlnnych rezonatorov pre vysoke vykony 
bola viacmenej vyvinuta v cerne, lebo nic take dovtedy neexistovalo. Na 
zaciatku bol velmi jednoduchy poziadavok - ak chceme dosiahnut energiu 
100GeV potrebujeme urychlovacie napatie 3600MV na jeden prelet. Bez neho 
je to nemozne. Vyskum musel ukazat ci je mozne take parametre vobec 
dosiahnut, akou technologiou take dutiny zrealizovat, potom ako ich 
vyrobit. V sucasnosti je takato technologia uz viacmenej rutina a 
pouziva sa siroko v priemysle.
Dalsi priklad su vykonove zosilnovace. 1.2MW klystron ktory bol vyvinuty 
pre LEP je uz 20 rokov najvykonnejsi VF zosilnovac tychto parametrov na 
svete. Bol navrhnuty nasimi ludmi a zrealizovany v priemysle. Odvtedy 
nikto nepotreboval nic vykonnejsie.
V sucasnosti prebieha vyskum ako zrealizovat sruktury ktore vydrzia 
gradienty v rade 150MV/m, vyskum ako postavit 50km dlhy urychlovac kde 
su vsetky komponenty zarovnane s presnostou na nanometre (uz existuje 
funkcny model), vyskum ako distribuovat signaly s absolutnou presnostou 
v rade atto sekund na vzdialenosti desiatok km, v LHC uz bezia zdroje 
vysokych prudov (12kA) s absolutnou dlhodobou presnostou v rade 2-5ppm a 
pod.
Aj tie Xilinxy treba najprv vymyslet ako budu medzi sebou spolupracovat 
tak aby zvladli taku zataz. Samotne kodovanie je uz potom len otazka casu.
Toto nie je len vyvoj, lebo na to nestaci nakupit najlepsie suciastky 
ake su na trhu. Technologie sa musia najprv vyvinut...
Takze na otazku co si predstavim pod vyvojom je zhruba toto... Osobne 
som momentalne v stadiu vyvoja a stavania. Pouzivam sice high-end, ale 
stale standardne komponenty, ktore plnia urcitu funkciu. Ale napriklad 
doktorat som robil v oblasti aplikovaneho vyskumu. Riesili sme ako 
zrealizovat posuvanie fazy vykonovych VF signalov, vsetky komponenty sme 
si museli vyvinut a postavit sami. Na trhu vtedy ziadne materialy ani 
suciastky neboli. Teraz tie zariadenia vyrabaju v stovkach a montuju 
napriklad do medicinskych urychlovacov na liecbu rakoviny.
b.




dejfson wrote:
> samozrejme ze se akademickymi problemy zabyvame take. ovsem pomer toho 
> akademickeho k tomu realizacnimu je ponekud jiny nez u ciste
> akademickych zalezitosti. fyzici maji ten pomer 95:5 mozna vic, my jej 
> mame mozna 30:60. jinak receno, pro me je vyzkum cista matematika + 
> teorie + 'nejaky model'
> a z namerenych vlastnosti zjistime jestli model zapada s merenimi, 
> jestli ok, jede se dal. vyvoj je ze mame navrhnout a vyrobit neco co 
> ma fungovat v ramci specifikace toho zarizeni.
> to ze realizacni faze te veci s sebou nese urcity vyzkum neznamena ze 
> to cele vyzkum je. definice cele te veci je mlhava a nemuze byt konkretni.
>
> typickym prikladem vyvoje je, ze vezmete kus zesilovace a 'nejak' ho 
> navrhnete pro frekvence DC-20MHz (taky se tomu obcas rika bastleni)
> typickym prikladem high-end vyvoje je ze vezmete zesilovac a navrhnete 
> jej tak aby fungoval DC-3GHz
> typickym prikladem state-of-art vyvoje je ze vezmete zesilovac a 
> navrhnete jej tak aby fungoval DC-3GHz a mel S11 v tomto pasmu vic nez 
> 30dB
> typickym prikladem vyzkumu je navrhnout ten samy zesilovac (se ziskem 
> treba 1), ale aby pracoval se signaly +-10V na vstupu....
>
> v cernu delame v podstate vsechno tohle.
>
> d.
>