<html>
  <head>
    <meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=UTF-8">
  </head>
  <body>
    <p>Děkuji za perfektní popis - konečně jsem pochopil tu oblast
      záporného odporu u tetrod proč to vlastně nastává. <br>
    </p>
    <p>Ještě k tomu doplňující dotaz, problém částečně řeší svazková
      tetroda - varianta  kdy má G2 tvar který je přesně v zákrytu s G1.
      Chápu, že na minimalizaci kapacity G1-A to stačí, ale jak to
      odstraní tu problematickou oblast?</p>
    <p>Petr<br>
    </p>
    <div class="moz-cite-prefix">Dne 07. 09. 20 v 22:05 balu napsal(a):<br>
    </div>
    <blockquote type="cite"
      cite="mid:4b97f606-1e62-d909-1115-0a9c8a118e92@k-net.fr">
      <meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=UTF-8">
      <p>Ahoj,</p>
      <p>zacneme triodou, co je najjednoduchsia konfiguracia. Ma katodu,
        ktora emituje elektrony, anodu, ktora je voci katode kladna a
        mriezku. Anodovy prud je dany tym, kolko dokaze katoda emitovat,
        napatim na riadiacej mriezke a velkostou napatia na anode.
        Volt-amperova charakteristika je na nasledujucom nacrtku:<br>
      </p>
      <p><img src="cid:part1.8B97448B.AE5B96BC@email.cz" alt="" class=""></p>
      <p>Cierne su charakteristiky, modra je zatazova ciara (maximalny
        prud a nulove napatie, nulovy prud a maximalne napatie),
        cervenou je oznacene kde sa moze nachadzat pracovny bod. Ak je
        trioda zapojena napriklad ako zosilnovac s rezistorom v anode,
        anodove napatie klesa s pretekajucim prudom koli ubytku na
        anodovom rezistore. Nizsie napatie na anode obmedzuje maximalny
        prud triodou, cim sa znacne zmensuje priestor kde moze pracovat.
        Prejavuje sa to ako nizky zisk a nizky maximalny prud. <br>
      </p>
      <p>Dalsi problem triody je vazobna kapacita medzi anodou a
        mriezkou, ktora znizuje zisk s rastucou frekvenciou. Obdoba
        Mullerovej kapacity u tranzistorov. Exisuje mnozstvo roznych
        spatnovazobnych technik, ktore sa to pokusaju kompenzovat. Uz si
        asi pocul termin neutralizacia. Do gridu sa privadza signal v
        protifaze, ktory by mal trochu obmedzit tento efekt. Ina metoda
        potlacenia tohoto efektu je kaskodove zapojenie. Vo vykonovych
        aplikaciach sa triody koli nizkemu zisku a sirke pasma pouzivaju
        pomerne zriedkavo.<br>
      </p>
      <p>Problem s premenlivym napatim na anode a poklesom maximalneho
        prudu sa da obist tak, ze sa medzi riadiacu mriezku a anodu
        vlozi dalsia, takzvana tieniaca mriezka. Tato je pripojena na
        kladny potencial voci katode, ale nizsi ako je kludove napatie
        anody. U nasich elektroniek RS2048 v LHC je anodove napatie
        12kV, predpatie riadiacej mriezky Ug1 -120V a napatie tieniacej
        mriezky Ug2 medzi 900 a 1000V. <br>
      </p>
      <p>Tieniaca mriezka zabezpeci konstantny gradient medzi katodou,
        riadiacou mriezkou a tieniacou mriezkou, co vyrazne zmeni volt
        amperove charakteristiky</p>
      <p><img src="cid:part2.5400D8E9.7B4ED220@email.cz" alt="" class=""></p>
      <p>Zacinaju sa podobat na charakteristiky mosfetu, jzacinaju v
        nule a je tam saturacia anodoveho prudu ako funkcia napatia
        riadiacej mriezky a len malo funkcia napatia anody. Cierne su
        aktualne charakteristiky, sedive je ako vyzera mosfet. Znova
        modra je zatazova ciara, cervena kde sa moze pohybovat pracovny
        bod. Rozsah je ovela vacsi ako u tetrody, rovnako sa daju
        dosiahnut vyssie prudy a vyssi zisk. Tieniaca mriezka na
        konstantnom potenciale tiez zmensuje vazobnu kapacitu medzi
        riadiacou mriezkou a anodou, co minimalizuje neziaducu spatnu
        vazbu a nenici zisk na vysokych frekvenciach. <br>
      </p>
      <p>Anoda pri dopade pracovneho zvazku elektronov emituje
        sekundarne elektrony, ktore vylietaju naspat ku tieniacej
        mriezke. Ak je potencial anody vyssi ako tieniacej mriezky,
        charakteristiky su pekne "mosfetove" (seda). Ak je ale potencial
        anody nizsi ako potencial tieniacej mriezky, anodovy prud klesa
        so zvysujucim sa anodovym napatim a v charakteristike sa vytvori
        oblast negativneho odporu - cierne ciary nalavo od Vg2. Kolega
        vravel, ze sa to dokonca pouzivalo na tetrodove oscilatory.<br>
      </p>
      <p>Problem so sekundarnymi elektronmi vytvarajucimi divne
        charakteristyky a oblast negativneho odporu sa da vyriesit
        vlozenim dalsej mriezky medzi tieniacu mriezku a anodu -
        suppressor grid. Toto uz nie je klasicka jemna riadiaca mriezka,
        ale naozaj hrubozrnna mreza. Je pripojena na potencial katody.
        Jej ulohou je pozbierat vsetky sekundarne elektrony a co
        najmenej absorbovat prud od katody. Charakteristiky sa uplne
        narovnaju a dostaneme tie mosfetove bez oblasti negativneho
        odporu (sediva).<br>
      </p>
      <p>Nezaclanat a zaroven pozbierat nie je uplne jednoduche a prudy
        touto potlacacou mriezkou su pomerne vysoke, co sposobuje vysoky
        stratovy vykon. Preto sa v nizkovykonovych obvodoch pouzivaju
        pentody s troma mriezkami. U vysokovykonovych obchodov, ako su
        vysielace by bola vykonova strata na tejto mriezke velmi vysoka,
        co je nerealizovatelne. Preto nie su pentody na tieto aplikacie
        vhodne a pouzivaju sa tetrody.</p>
      <p>Takze tolko :-)</p>
      <p>b.</p>
      <p><br>
      </p>
      <p><br>
      </p>
      <div class="moz-cite-prefix">On 07/09/2020 12:59, Pavel Hudecek
        wrote:<br>
      </div>
      <blockquote type="cite"
        cite="mid:9f.8eVJR.4XZCjfnr5re.1VLXAJ@seznam.cz">
        <meta http-equiv="Content-Type" content="text/html;
          charset=UTF-8">
        <meta name="Generator" content="Microsoft Word 15 (filtered
          medium)">
        <style><!--
/* Font Definitions */
@font-face
        {font-family:"Cambria Math";
        panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4;}
@font-face
        {font-family:Calibri;
        panose-1:2 15 5 2 2 2 4 3 2 4;}
/* Style Definitions */
p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal
        {margin:0cm;
        font-size:11.0pt;
        font-family:"Calibri",sans-serif;}
.MsoChpDefault
        {mso-style-type:export-only;}
@page WordSection1
        {size:612.0pt 792.0pt;
        margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt;}
div.WordSection1
        {page:WordSection1;}
--></style>
        <div class="WordSection1">
          <p class="MsoNormal">Dobrý den všem,</p>
          <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
          <p class="MsoNormal">proč se v přijímačích hojně používaly
            pentody a nepoužívaly tetrody a ve vysílačích naopak?</p>
          <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
          <p class="MsoNormal">Díky,</p>
        </div>
      </blockquote>
      <blockquote type="cite"
        cite="mid:9f.8eVJR.4XZCjfnr5re.1VLXAJ@seznam.cz">
        <div class="WordSection1">
          <p class="MsoNormal">PH</p>
          <p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
        </div>
        <br>
      </blockquote>
      <br>
      <fieldset class="mimeAttachmentHeader"></fieldset>
      <pre class="moz-quote-pre" wrap="">_______________________________________________
HW-list mailing list  -  sponsored by <a class="moz-txt-link-abbreviated" href="http://www.HW.cz">www.HW.cz</a>
<a class="moz-txt-link-abbreviated" href="mailto:Hw-list@list.hw.cz">Hw-list@list.hw.cz</a>
<a class="moz-txt-link-freetext" href="http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list">http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list</a>
</pre>
    </blockquote>
  </body>
</html>