<html>
<head>
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=UTF-8">
</head>
<body>
<p>Ahoj,</p>
<p>zacneme triodou, co je najjednoduchsia konfiguracia. Ma katodu,
ktora emituje elektrony, anodu, ktora je voci katode kladna a
mriezku. Anodovy prud je dany tym, kolko dokaze katoda emitovat,
napatim na riadiacej mriezke a velkostou napatia na anode.
Volt-amperova charakteristika je na nasledujucom nacrtku:<br>
</p>
<p><img src="cid:part1.91E70B61.4B5C65B1@k-net.fr" alt=""></p>
<p>Cierne su charakteristiky, modra je zatazova ciara (maximalny
prud a nulove napatie, nulovy prud a maximalne napatie), cervenou
je oznacene kde sa moze nachadzat pracovny bod. Ak je trioda
zapojena napriklad ako zosilnovac s rezistorom v anode, anodove
napatie klesa s pretekajucim prudom koli ubytku na anodovom
rezistore. Nizsie napatie na anode obmedzuje maximalny prud
triodou, cim sa znacne zmensuje priestor kde moze pracovat.
Prejavuje sa to ako nizky zisk a nizky maximalny prud. <br>
</p>
<p>Dalsi problem triody je vazobna kapacita medzi anodou a mriezkou,
ktora znizuje zisk s rastucou frekvenciou. Obdoba Mullerovej
kapacity u tranzistorov. Exisuje mnozstvo roznych spatnovazobnych
technik, ktore sa to pokusaju kompenzovat. Uz si asi pocul termin
neutralizacia. Do gridu sa privadza signal v protifaze, ktory by
mal trochu obmedzit tento efekt. Ina metoda potlacenia tohoto
efektu je kaskodove zapojenie. Vo vykonovych aplikaciach sa triody
koli nizkemu zisku a sirke pasma pouzivaju pomerne zriedkavo.<br>
</p>
<p>Problem s premenlivym napatim na anode a poklesom maximalneho
prudu sa da obist tak, ze sa medzi riadiacu mriezku a anodu vlozi
dalsia, takzvana tieniaca mriezka. Tato je pripojena na kladny
potencial voci katode, ale nizsi ako je kludove napatie anody. U
nasich elektroniek RS2048 v LHC je anodove napatie 12kV, predpatie
riadiacej mriezky Ug1 -120V a napatie tieniacej mriezky Ug2 medzi
900 a 1000V. <br>
</p>
<p>Tieniaca mriezka zabezpeci konstantny gradient medzi katodou,
riadiacou mriezkou a tieniacou mriezkou, co vyrazne zmeni volt
amperove charakteristiky</p>
<p><img src="cid:part2.E7102019.4E08E8C4@k-net.fr" alt=""></p>
<p>Zacinaju sa podobat na charakteristiky mosfetu, jzacinaju v nule
a je tam saturacia anodoveho prudu ako funkcia napatia riadiacej
mriezky a len malo funkcia napatia anody. Cierne su aktualne
charakteristiky, sedive je ako vyzera mosfet. Znova modra je
zatazova ciara, cervena kde sa moze pohybovat pracovny bod. Rozsah
je ovela vacsi ako u tetrody, rovnako sa daju dosiahnut vyssie
prudy a vyssi zisk. Tieniaca mriezka na konstantnom potenciale
tiez zmensuje vazobnu kapacitu medzi riadiacou mriezkou a anodou,
co minimalizuje neziaducu spatnu vazbu a nenici zisk na vysokych
frekvenciach. <br>
</p>
<p>Anoda pri dopade pracovneho zvazku elektronov emituje sekundarne
elektrony, ktore vylietaju naspat ku tieniacej mriezke. Ak je
potencial anody vyssi ako tieniacej mriezky, charakteristiky su
pekne "mosfetove" (seda). Ak je ale potencial anody nizsi ako
potencial tieniacej mriezky, anodovy prud klesa so zvysujucim sa
anodovym napatim a v charakteristike sa vytvori oblast negativneho
odporu - cierne ciary nalavo od Vg2. Kolega vravel, ze sa to
dokonca pouzivalo na tetrodove oscilatory.<br>
</p>
<p>Problem so sekundarnymi elektronmi vytvarajucimi divne
charakteristyky a oblast negativneho odporu sa da vyriesit
vlozenim dalsej mriezky medzi tieniacu mriezku a anodu -
suppressor grid. Toto uz nie je klasicka jemna riadiaca mriezka,
ale naozaj hrubozrnna mreza. Je pripojena na potencial katody. Jej
ulohou je pozbierat vsetky sekundarne elektrony a co najmenej
absorbovat prud od katody. Charakteristiky sa uplne narovnaju a
dostaneme tie mosfetove bez oblasti negativneho odporu (sediva).<br>
</p>
<p>Nezaclanat a zaroven pozbierat nie je uplne jednoduche a prudy
touto potlacacou mriezkou su pomerne vysoke, co sposobuje vysoky
stratovy vykon. Preto sa v nizkovykonovych obvodoch pouzivaju
pentody s troma mriezkami. U vysokovykonovych obchodov, ako su
vysielace by bola vykonova strata na tejto mriezke velmi vysoka,
co je nerealizovatelne. Preto nie su pentody na tieto aplikacie
vhodne a pouzivaju sa tetrody.</p>
<p>Takze tolko :-)</p>
<p>b.</p>
<p><br>
</p>
<p><br>
</p>
<div class="moz-cite-prefix">On 07/09/2020 12:59, Pavel Hudecek
wrote:<br>
</div>
<blockquote type="cite"
cite="mid:9f.8eVJR.4XZCjfnr5re.1VLXAJ@seznam.cz">
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=UTF-8">
<meta name="Generator" content="Microsoft Word 15 (filtered
medium)">
<style><!--
/* Font Definitions */
@font-face
{font-family:"Cambria Math";
panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4;}
@font-face
{font-family:Calibri;
panose-1:2 15 5 2 2 2 4 3 2 4;}
/* Style Definitions */
p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal
{margin:0cm;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri",sans-serif;}
.MsoChpDefault
{mso-style-type:export-only;}
@page WordSection1
{size:612.0pt 792.0pt;
margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt;}
div.WordSection1
{page:WordSection1;}
--></style>
<div class="WordSection1">
<p class="MsoNormal">Dobrý den všem,</p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
<p class="MsoNormal">proč se v přijímačích hojně používaly
pentody a nepoužívaly tetrody a ve vysílačích naopak?</p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
<p class="MsoNormal">Díky,</p>
</div>
</blockquote>
<blockquote type="cite"
cite="mid:9f.8eVJR.4XZCjfnr5re.1VLXAJ@seznam.cz">
<div class="WordSection1">
<p class="MsoNormal">PH</p>
<p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p>
</div>
<br>
</blockquote>
</body>
</html>