<html xmlns:o="urn:schemas-microsoft-com:office:office" xmlns:w="urn:schemas-microsoft-com:office:word" xmlns:m="http://schemas.microsoft.com/office/2004/12/omml" xmlns="http://www.w3.org/TR/REC-html40"><head><meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=utf-8"><meta name="Generator" content="Microsoft Word 15 (filtered medium)"><style><!--
/* Font Definitions */
@font-face
        {font-family:"Cambria Math";
        panose-1:2 4 5 3 5 4 6 3 2 4;}
@font-face
        {font-family:Calibri;
        panose-1:2 15 5 2 2 2 4 3 2 4;}
/* Style Definitions */
p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal
        {margin:0cm;
        margin-bottom:.0001pt;
        font-size:11.0pt;
        font-family:"Calibri",sans-serif;}
a:link, span.MsoHyperlink
        {mso-style-priority:99;
        color:blue;
        text-decoration:underline;}
.MsoChpDefault
        {mso-style-type:export-only;}
@page WordSection1
        {size:612.0pt 792.0pt;
        margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt;}
div.WordSection1
        {page:WordSection1;}
--></style></head><body lang="CS" link="blue" vlink="#954F72">> Ale jasné mi není, čemu by vadilo, kdyby pár hodnot bylo nepatrně ujetých na celá čísla. <br><br>Tak to plynule prechadzame do psychologie namiesto techniky. Preco vobec pouzivame desiatkovu sustavu? Preco neviem kupit skolsky uhlomer ciachovany v radianoch?<br><br>Alebo, naopak, preco ta "standardna" impedancia nie je definovana ako 10^67/93?<br><br>Odpoved najdes zrejme v pohlade, ktory maju vyrobcovia odporov - maju drahy stroj, ktory tie odpory po pomerne nahodnom vyrobnom procede triedi, napr. do 1% kyblov. No a kebyze mas asymetricke rozdelenie, cast odporov by museli davat do kybla "lacne mimotolerancne". <br><br>> Prakticky všechny mají nějaký R na nastavení U nebo I a vždycky má nějakou úchylnou hodnotu z vyšších řad. Je skutečně tak důležité aby byla přesně taková<br><br>Bohuzial, neviem odpoved na fakticku otazku ze preco tam ten nastavovaci odpor je, resp. co presne ovplyvnuje a ako. Tipujem, ze prahove napatie rozhodovacieho obvodu, ale nikde som nevidel presny popis. Zase som po nom ani prilis nepatral.<br><br>Mimochodom, podobny najdes aj u HS+ USB PHY.<br><br>> nebo proč to tak je?<br><br>Tych PHY je niekolko malo vyrobcov, vobec by ma neprekvapilo, kebyze maju spolocny povod analogovej casti v jedinom protoype, kde niekto odmakal vyvoj a pri predavani licencii povedal: a prudom do tohoto bodu si najustujete presne prahy pre vami pouzitu technologiu.<br><br>wek<br><br><div class="gmail_quote">On 16 April 2020 22:40:14 CEST, Pavel Hudecek <edizon@seznam.cz> wrote:<blockquote class="gmail_quote" style="margin: 0pt 0pt 0pt 0.8ex; border-left: 1px solid rgb(204, 204, 204); padding-left: 1ex;">
<div class="WordSection1"><p class="MsoNormal">Podstata fungování těchto řad je mi samozřejmě dávno jasná. Ale jasné mi není, čemu by vadilo, kdyby pár hodnot bylo nepatrně ujetých na celá čísla. Obzvlášť pak u takových, kde je použití hodně časté, např. kvůli velmi rozšířené hodnotě impedance vedení. Ale samozřejmě přesná celá čísla se hlavně hodí do měřících přístrojů.</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><p class="MsoNormal">K těm impedancím ještě opačná otázka: V DS od Eth Phy zpravidla požadují 49R9. Když na GbE použiju běžnějších 51, nebo 47, stane se něco, co by reálně ovlivnilo kvalitu spojení?</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><p class="MsoNormal">A k těm Phy ještě 2. otázka: Prakticky všechny mají nějaký R na nastavení U nebo I a vždycky má nějakou úchylnou hodnotu z vyšších řad. Je skutečně tak důležité aby byla přesně taková, nebo proč to tak je?</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><p class="MsoNormal">PH</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><div style="mso-element:para-border-div;border:none;border-top:solid #E1E1E1 1.0pt;padding:3.0pt 0cm 0cm 0cm"><p class="MsoNormal" style="border:none;padding:0cm"><b>Od: </b><a href="mailto:konfera@efton.sk">Jan Waclawek</a><br><br><o:p></o:p></p></div><p class="MsoNormal">Na realne otazky neviem odpovedat, ale na tuto ano:</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><p class="MsoNormal">> Taky by mě zajímalo, proč vlastně autor standardu udělal 4,99 a ne 5,00.</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><p class="MsoNormal">No lebo je to z exponencialneho radu, nie nejakeho "praktickeho". Konkretne</p><p class="MsoNormal">4.99 sa objavi prvykrat v rade E96, kde medzi jednotlivymi clenmi radu ma</p><p class="MsoNormal">byt pomer 10^1/96=1.024 (t.j. odpory s toleranciou +-1% pokryvaju cely</p><p class="MsoNormal">rozsah, 1.024*0.99=1.01 - aj ked to nie je uplne presne lebo to je 1.013</p><p class="MsoNormal">takze tam taka mala medzierka je, ale to je pre prakticke ucely</p><p class="MsoNormal">irelevantne, aj tak sa hodnoty zaokruhluju na dve desatiny... nechce sa mi</p><p class="MsoNormal">ratat, aky to ma dopad na "pokrytie", aj tak je to nedolezity parameter).</p><p class="MsoNormal">Ten 4.99 je konkretne 67. prvok v rade, 10^67/96=4.98789, na dve desatinne</p><p class="MsoNormal">zaokruhlene to je 4.99.</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p><p class="MsoNormal">Podobne 10^46/96=3.01416 a 10^58/96=4.01945</p><p class="MsoNormal"><o:p> </o:p></p></div></blockquote></div><br>-- <br>Sent from my Android device with K-9 Mail. Please excuse my brevity.</body></html>