Tomu se rika tusim Schmittuv klopny obvod, hystereze je Us ( Rvs/Rzv) a v zapojeni s uzemenou zapornou zpetnou vazbou to je presne ono, ale <br />
nejak nevim co by se tim dalo zmerit, respektive nevidim zde zadnou rozumnou korelaci mezi hodnotou vystupniho napeti a velikosti AC slozky proudu.<br />
<br />
Pritom jim to asi nejak funguje. Nechal jsem vygenerovat 10ms proudovy puls 1mA, najezd z 0 na 1mA pak to drzi na 1mA a nasledne&nbsp;"nasilim" taham do 0, nasampluje mi to cca 500 bodu, kdyz to provedu pouze s DC tedy merenim na bocniku a nasledne namerena data vykreslim tak vidim rovnorameny trojuhelnik s uriznou spickou a obsah registru max proud odpovida 1mA .<br />
Kdyz zapnu ACDC mereni tak jiz vidim prekmity na vrcholu najezdu a pate dojezdu + obsah registru Imax obsahuje 1.02mA tedy vidim, ze to pri najezdu o 20uA preletlo.<br />
<br />
Pavel<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
<br />
&gt;Dovolim si polemizovat :-) Odpor z vystupu do vstupu prave docieli, ze<br />
napatie na vstupoch bude mat hodnotu jedneho, alebo druheho dorazu -<br />
toto plati v kludovom stave, ked je ta nestastna striedava zlozka<br />
nulova. Sekundar trafa predstavuje jednosmerny skrat, t.j. napatia<br />
oboch vstupov budu mat cca hodnotu napatia vystupu (pri idealnych<br />
suciastkach OZ a L bez cca).<br />
Ten odpor z vystupu na vstup sluzi v tomto type zapojeni na zavedenie<br />
hysterezie, co sa oznacuje ako kladna spatna vazba. Spravidla byva &gt;&gt;<br />
ako ten druhy odpor.<br />
Nie je dovod, aby OZ nebol OZ, toto jedno zo zakladnych zapojeni OZ -<br />
komparator s hystereziou.<br />
<br />
miro<br />
<!--endarticle-->