<!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01 Transitional//EN">
<html>
<head>
<meta content="text/html;charset=ISO-8859-2" http-equiv="Content-Type">
<title></title>
</head>
<body bgcolor="#ffffff" text="#000000">
ked sa bavis o olove a zlate tak neviem. Ale pokial sa pozres trochu
dalej v tabulke tak to funguje. V JINR v Rusku a GSI v Nemecku sa
pripravuju tazke prvky ktore v prirode neexistuju. Napriklad Dubnium
(105):<br>
<i>"Dubnium (named after <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Dubna"
title="Dubna">Dubna</a>, <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Russia"
title="Russia">Russia</a>) was reportedly <a
href="http://en.wikipedia.org/wiki/Discovery_of_the_chemical_elements"
title="Discovery of the chemical elements">first synthesized</a> in <a
href="http://en.wikipedia.org/wiki/1967" title="1967">1967</a> at the <a
href="http://en.wikipedia.org/wiki/Joint_Institute_for_Nuclear_Research"
title="Joint Institute for Nuclear Research">Joint Institute for
Nuclear Research</a> in <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Dubna"
title="Dubna">Dubna</a>, <a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Russia"
title="Russia">Russia</a> (reportedly producing nuclide <sup>260</sup>105
and nuclide <sup>261</sup>105 by bombarding <sup>243</sup><a
href="http://en.wikipedia.org/wiki/Americium" title="Americium">Am</a>
with <sup>22</sup><a href="http://en.wikipedia.org/wiki/Neon"
title="Neon">Ne</a>)."</i><br>
Vzniklo presne ako si predstavujes. Akurat to nie je zlato a je
nestabilne ako vsetko co je v Mendelejevovej tabulke nad olovom. Ked si
pozres tabulku vo wikipedii najdes tam prvky az do 218. Neviem ci to je
teoreticky limit (tuto cast fyzikalnej chemie som uz davno zabudol).<br>
Zober si napriklad prvok Uuo (Ununoctium). V prirode sa nevyskytuje.
Zatial sice vyrobili (z kryptonu a olova) len 3 atomy ale vyrobili.
Podobne sa deje aj pri transmutacii jadroveho paliva. Ozaruje sa prudom
vhodnych castic, niektore z nich uviaznu v jadre prvku s dlhym polcasom
rozpadu, premenia ho na iny prvok ktory sa ochotnejsie rozpada.
Povazujes to za vyrobu noveho prvku?<br>
Myslim ze toto je to na co si sa pytal. Nemyslim si ze pan profesor
keca, je respektovana autorita v oblasti. Bohuzial lepsie ti to
vysvetlit neviem lebo ja nie som :-)<br>
Fuzia ako proces je uz pomerne dobre zvladnuta, o tom sme tu plkali uz
vela krat... Problem je tam ale iny - materialy ktore nezvladaju tak
extremne podmienky ake pri tej reakcii vznikaju. Pre teba ked sa na to
pozeras z vonku je to novinarsky kec, ved este nefunguje ziadna
elektraren. Ale ked sa pozres do vnutra tak vidis ze princip uz
ovladame. Nevieme to zatial zvladnut technologicky.<br>
Ty sa najprv opytas a tvaris sa pri tom ze nic o problematike nevies,
potom ti clovek odpovie (kedze nic o tom nevies tak by ti to malo
stacit) a potom povies ze su to len novinarske kecy. No co mam na to
povedat :-)<br>
b.<br>
<br>
<br>
<br>
Jan Waclawek wrote:
<blockquote cite="mid:PC1770200712300146540630d9ff44ac@pc" type="cite">
<pre wrap="">Prepac, ale nerozumies mi.
To, ze na papieri mozes strelit protonom ci neutronom do jadra je pekna vec, ale viem si predstavit, ze su okolnosti, kedy to jednoducho nejde, a neda sa uz hovorit len o nestabilite. Napriklad, keby to bolo take jednoduche, tak vezmem nieco tazke, cojaviem trebars s protonovym cislom 104, a bum proton, aha mam prvok 105, bum dalsi, aha mam prvok 106, atd. a na papieri nemam problem sa takto prestrielat na myticky "ostrov stability". Mno, a ono to akosi takto nefunguje, su s tym akesi drobne problemiky.
Takisto to, ze mozes menit hmotu na energiu a naopak, to je tiez viacmenej taky bonmot, z ktoreho chyba mnozstvo "ale". Vezmi napriklad ten moj pristroj na vyrobu vody - pcham do neho energiu (elektricku) a vypadava hmota (voda); ale nestaci do neho naliat vodu aby sa zacal tocit elektromer naopak. Hoci z E=mc^2 to s oblubou kdejaky pisalik odvodi.
Alebo, povedane prikladom z praxe, na papieri nie je problem postavit fuznu elektraren. To sa vezme nejaky tokamak, natlaci sa tam vhodny plyn, pripoja sa prislusne elektrarne, urobi sa BUM a odvtedy je to uz sebestacne, staci do toho liat morsku vodu v ktorej je predsa deuteria ci tricia dost (resp. je dost tej morskej vody).
Proste toto su vsetko novinarske kecy. Nech mi pan profesor laskavo prepaci.
Takze otazka znie, ci uz niekedy niekto spravil z olova ci ineho neuslachtileho kovu zlato ci iny uslachtily kov (tusim sa alchymistom rata okrem zlata iba striebro), resp. ci sa nad tym niekedy niekto seriozne zamyslal (samozrejme mi nejde o ekonomicke vyuzitie ani nic podobne).
wek
</pre>
</blockquote>
<br>
</body>
</html>