Přepěťová ochrana pro ETH

[Jozef Racek]

Normy sa postupne menia - podla mojho "pozorovatelskeho" nazoru k
lepsiemu-bezpecnejsiemu-logickejsiemu?

Niekedy musel byt spojeny antenny stoziar so zvodmi bleskozvodu. Pri
blesku tiekol prud nie len zeleznymi zvodmi, ale aj vodivejsimi medenymi
kablami anten dnu do objektu... Bolo to v norme, robilo sa tak a ukazalo
sa, ze to nie je najlepsie...

Postupne sa to menilo v niekolkych krokoch, zvacsoval sa pocet zvodov,
od jedneho zvodu z objektu po dnesnych 1zvod na kadych 15m obvodu
objektu,...atd...
Aktualne (teda pred asi 2 rokmi, ked som to pozeral) ma byt antenny
stoziar v ochrannom pasme jimaca - to mate OK
antenny stoziar na streche nema byt nikde spojeny so bleskozvodom, alebo
jeho castami - teda zvodmi. Realizacia byva vo forme odialeneho
bleskozvodu na antennom stoziari, pricom jimac vyskovo presahuje vrch
antenneho stoziara.
Antenny stoziar by mal byt spojeny s hlavnou uzemnvacou pripojnicou HUP.
HUP ma byt spojena aj so zemnicom bleskozvodu.

Cela myslienka je asi v tom, ze bleskovy prud ide po zvodoch mimo
objektu a zdvihne potencial v okoli zemnica na nejaku vyssiu uroven. Na
tuto istu uroven sa zdvihnu vsetky zariadenia, pripojene na HUP
(rozvadzace, kupelne, ... stoziar anten, ... kostra solarnych panelov VF
aj vyhrevnych TUV, kurenie... ) a teda nevznikne velke prepatie medzi
zariadeniami. Rovnako je predpoklad, ze bleskovy zvodovy prud nebude
tiect po tychto "udrziavacich" vodicoch, takze na nich neurobi velke
ubytky napatia.
Tolko teoria...

V pripade, ze mate oddelene zemnenie bleskozvodu a zbytku domu, tak pri
priamom udere blesku do bleskozvodu bude tento zvedeny do zeme cez jeho
zemnice. V okoli zemnicov vznikne napatovy spad (na povrchu znamy napr.
ako krokove napatie ). Medzi zemnicom bleskozvodu a zemnicom vsetkeho
ostatneho bude napatie, ktore je umerne prave zvedenemu bleskovemu
prudu, a odporu casti zeme medzi zemnicmi. Tazko sa da definovat jeho
velkost presne... Zavisi to na tvare zemnicov, hornine, ... zvedenom
prude, ... geometrickom usporiadani...
Predstavte si to tak, ze mate vytvoreny odporovy delic, pricom na
"hornom" napajacom konci je delic napajany bleskom a na "spojke odporov"
mate vyvedene svoje zemnenie vsetkeho ostatneho. Spodny odpor delica je
naozajstna velka zem.
Ak nemate vypocty a urcenie budovy podla normy, tak bez vypoctov sa rata
maximalna hodnota zvodoveho prudu 100kA a ta sa pouziva na urcovanie
vsetkeho ostatneho.

Prepatie nemusi vzninkut len priamym uderom blesku, ale aj indukciou:
Susedov zvod/zvody je/su urcite "presne rovnako zvislo" ako vase. Aj ked
su vzdialenosti velke a vazba zdanlivo mala, aj tak sa dokaze
naindukovat napatie niekolko kV.
Alebo sikovnymi chlapcami zo zmluvnych firiem distributorov, ktori
niekedy nepripoja/odpalia PEN pre ulicu, privod do objektu a pod...
Z dovodu nesymetrie zataze na niektorych fazach vznikne napatie vacsie
oproti odpojenemu stredu... Za poslednych 7 rokov sa nam to stalo 3x. To
uz povazujem za riziko, ktorym sa oplati zaoberat.

Prakticky:
Nikto nevie, co sa stane pri priamom udere blesku a nikto nevie, co sa
stane pri nepriamom udere (trafi to suseda nedaleko...)

Velke mnozstvo bleskozvodov so zahrotenymi spicmi v oblasti sposobuje,
ze sa prepatie medzi mrakmi a zemou vybija cez mnoho malych koronarnych
vybojov s malymi prudmi a blesky vobec nevzniknu, alebo maju mensiu
intenzitu.

Existuju k tomu videa vo VN labakoch, ze ak je na objekte spicaty vodic
hore a zvedeny na zem, tak nevznika "prskavy vyboj"  - blesk, ale
vznikaju koronarne vyboje, bez zvukovych a svetelnych ucinkov trvalo,
ale s vyrazne mensimi prudmi.

Prepatovky so zvodovym prudom v stovkach A su v pripade  bleskov skor
naplastou ludi, ako ozajstna ochrana. Prudy pri bleskoch su radovo,
alebo niekolko radov inde... Su skor vhodne ako doplnkove ochrany k
zariadeniam, nez ako prvotne "narazove" ochranne zariadenia.

A cele je to o (ne)pravdepodobnosti, ze do objektu, alebo blizko trafi
blesk...

Takze nakoniec to aj tak skonci na "pocite" cloveka, kolko je ochotny
investovat do ochrany a kolko do rizika/poistenia objektu/poistenia
zariadenia/.../usetrenia/...

Aj ked vam niekto bude "presne ratat" vec okolo prepati, alebo
bleskozvodov, tak je to zalozene na mnozstve vstupnych odhadov a
"bulharskych" konstant...

Ze sa to da urobit dobre a funkcne je dokazane mnohymi realizaciami
napr. na radiovych, televiznych a inych vysielacoch, BTS-kach
telko-operatorov, ktore su casto na kopcoch, na stoziaroch a znasaju
MNOZTVA bleskov kazdy rok. Mam na dohlad Bratislavsky Kamzik, pri kazdej
burke je tam "ohnostroj" a vysielac stale pracuje, bez toho, aby kazdych
par dni bol vypnuty, lebo musia menit 1/2 zariadeni. Nie su tam len
radia a TV, ale desiatky inych anten inych subjektov, radiovych tras
tretich stran, kedze je to celkom vysoky stoziar na jednom z najvyssich
"kopcov" v okoli. V pate stoziara je aj datove centrum a cela
infrastruktura viacerych zakaznikov v mnohych rackoch zije bez problemov
uz roky...

Dodo


Dňa 09/16/2015 10:55 AM Vláďa Anděl  wrote / napísal(a):
> S tou odolností ochran bych se zeptal. Anténu na wifi, televizi a rádio
> budu mít v ochranném prostoru hromosvodu, který má svoje uzemění. Tedy
> není spojený se základovým zemničem, na který je zemněné všechno
> ostatní. Všechno (koaxy, uzemění antény, kabel UTP) jde jednou trasou do
> skříňky na baráku, kam je vyvedený základový zemnič. K přímému úderu do
> stožáru antén by nemělo dojít (nikdy to není na 100%). I pro to co se
> jen naindukuje, musím mít taky ochranu na 10 KA? Když už bych z půdy
> nechtěl tahat na data kabel, mohl bych tam dát wifi, jak to mají
> sousedi. Má to cenu, když mi do baráku stejně půjde všechno ostatní
> (koaxy, dráty od soláru)?
> Anděl
>