ZENIT 2015, sprava zo staze vitaza

balu na home balu na home
Středa Září 9 08:43:20 CEST 2015


tretiak na odbornej skole... toto stihol za 8 tyzdnov.
b.



On 09/09/2015 04:27, J. Polívka wrote:
> Tak tohle není každodenní záležitost.
> Tomu se říká výhra, prostě BINGO.
> Za 26 roků v mé bývalé profesi jsem zažil dva takové kluky.
> Jindra Polívka
>
>
>
> Dne 8. 9. 2015 v 18:34 Daniel Valuch napsal(a):
>> Zdravim osadenstvo,
>>
>> zaciatkom roka som spominal, ze kolega ponukol vyhercovi Zenitu staz v
>> jeho sekcii. Vsetko prebehlo velmi dobre, rad by som ho (aj seba sa)
>> pochvalil s vysledkami. Chalan sa uchytil a stale ma prekvapuje ake ma
>> znalosti. Nie len elektroniky, ale aj vseobecne suvislosti. Dufam, ze
>> bude mat stastnu ruku pri vybere univerzity a nenecha sa pokazit
>> Slovenskym univerzitnym "vzdelanim" :-)
>>
>> Pracoval na dvoch projektoch. Na zaciatok navrhoval modul upravy
>> analogovych signalov z vysokonapatovych delicov elektronkovych
>> zosilnovacov. Sirka pasma 0-20 MHz, vstupne signaly prichadzaju po
>> dlhych koaxialnych vedeniach s amplitudou do 200mV a treba ich
>> zosilnit a rozvetvit na lokalnu distribuciu. V zapojeni je potrebne
>> dosiahnut velku sirku pasma pri nezanedbatelnych rozkmitoch (2 V
>> pk-pk) do 50 Ohmov, co nie je uplne jednoduche, navyse treba
>> kompenzovat jednosmerny offset pouzitych operakov a nabrumene signaly,
>> prichadzajuce po dlhych koaxialoch z podzemia.
>>
>> Dost ma sokovalo, ze veci ohladom operakov pocital, nic naslepo
>> nesimuloval, nic nehadal. Neviem kde sa to naucil, ale v skole urcite
>> nie. Zapojenie bolo treba optimalizovat aby bol pouzity co najmensi
>> pocet roznych hodnot suciastok koli jednoduchosti vyroby. Koli
>> signalovej integrite som mu doporucil, aby to navrhol na 6-vrstvovu
>> dosku (potrebujeme len 4 kusy, takze cena nie je dolezita), z coho mal
>> najprv paniku, ale zvladol to vyborne :-)
>> Osadeny prototyp
>> http://dvaluch.web.cern.ch/dvaluch/zenit/2015_stazLass/IMG_5890.JPG
>>
>> Kym sa doska vyrabala dali sme mu s kolegom dalsiu ulohu, teraz pre
>> zmenu trochu volnejsie zadanu. Do urychlovaca SPS potrebujeme
>> oneskorit referencne hodinove signaly (50 - 1000 MHz) o pomerne velke
>> casy, radovo jednotky az  desiatky mikrosekund. Pouzivame na to
>> opticke vlakna a sirokopasmove analogove opticke transceivery. V
>> principe je to hruba sila, nechame si urobit navin povedzme 5 km
>> single modoveho vlakna, do neho sa pusti VF signal, ktory o 20
>> mikrosekund vylezie druhym koncom. Problem je trochu zlozitejsi, lebo
>> stabilita celkoveho oneskorenia musi byt lepsia ako (typ.) 250 ps,
>> inak sa nam rozleze synchronizacia. Opticke vlakna ale driftuju s
>> teplotou, takze ked chceme udrzat presne oneskorenie je potrebne ich
>> teplotu stabilizovat.
>>
>> Nechali sme ho s kolegom vymyslet a zrealizovat cely projekt. Dostal 3
>> km vlakna, naucil sa merat parametre vektorovym analyzatorom sieti. V
>> klimatickej komore potom 3 dni meral drift a z neho vypocital teplotnu
>> citlivost. Z nej sa vypocitala povolenu tolerancia teploty pre zadane
>> dlzky vlakien aby drift nepresiahol zvolenu hodnotu (napr. ±250 ps).
>> Pre najdlhsie vlakna to vychadza, ze ich musime udrzat pri teplote
>> ±0.25 stupna.
>>
>> Kedze Adam nema rad mikrokontrolery (vravi, ze ich znesie len len ak
>> sa programuje v asm) dohodli sme sa, ze regulator bude cely analogovy.
>> Dal som mu uplne volnu ruku a neobmedzeny rozpocet. Nechal som ho
>> navrhnut sposob merania teploty a potom navrhnut ako ju regulovat.
>> Skoncili sme u merania teploty pomocou styroch PT1000 zapojenych v
>> mostiku so styrmi 100 Ohm, 5ppm/C rezistormi a pristrojovym operakom s
>> nizkym offsetom. Nastavenie pracovneho bodu sa robi trimrom zo
>> spolocneho referencneho napatia, s operakom s rovnakym ziskom, takze
>> sa vsetko krasne kompenzuje.
>>
>> Vyhrievanie sa realizuje niekolkymi vykonovymi MOSFETmi, ako vstup
>> maju priamo chybovy signal z regulatora. Zacali sme s P regulatorom.
>> Chcel som aby sa nieco naucil, takze sme sa dohodli, ze nebudeme
>> parametre skusat, ale pojdeme na to vedeckejsie a odmeriame skokovu
>> odozvu sustavy a podla toho nastavime zisk regulatora.
>>
>> Takze znova do klimatickej komory a sledovat signaly. Mal tam 7.5
>> miestny multimeter so zaznamom a digitalny osciloskop, mohol velmi
>> presne sledovat deje dlhe aj desiatky minut. Uloha ho zjavne velmi
>> bavila, lebo odozva regulatora je takmer perfektna (vid obrazky v
>> reporte) a stabilita teploty je az prekvapujuco dobra (pod 0.1 stupna)
>> aj pri velkych zmenach vonkajsej teploty. Postupne tam pridal aj
>> integracnu zlozku a limitery, ktore zabrania saturacii pri velkych
>> zmenach setpointu (napr. start zo studena).
>>
>> K zariadeniu navrhol aj mechaniku a s kolegami pripravili kompletnu
>> vyrobnu dokumentaciu. Celkom sa vyhral, tesim sa ked zariadenie
>> nainstalujeme do urychlovaca...
>>
>> prezentacia ku projektom
>> http://dvaluch.web.cern.ch/dvaluch/zenit/2015_stazLass/thermal_compensation_presentation.pdf
>>
>> podrobny report k projektu
>> http://dvaluch.web.cern.ch/dvaluch/zenit/2015_stazLass/thermal_compensation_report.pdf
>>
>>
>> Za mna 10 z 10. Kolegovia sa uz tesia na buducorocneho vitaza :-)
>>
>> v adresari je este par fotiek
>> http://dvaluch.web.cern.ch/dvaluch/zenit/2015_stazLass/
>>
>> b.
>>
>
> _______________________________________________
> HW-list mailing list  -  sponsored by www.HW.cz
> Hw-list na list.hw.cz
> http://list.hw.cz/mailman/listinfo/hw-list


Další informace o konferenci Hw-list