Teplotne kompenzovana zenera a ine dobove referencie pre ADprevodnik(nenapada ma ziadny rozumnejsi nadpis pre toto vlakno, rozobera sa tu dost vela suvisiacichveci) was: rozdiel medzi SN7401 a SN7403

[Jan Waclawek]

>> V tom clanku je popisovany postup, ako pre ne Williams individualne
>> stanovoval "idealny" prud, ktory, ak sa stanovi a pouzije namiesto
>> datasheetoveho, umozni dosiahnut este mensi teplotny koeficient. Spolu s
>> umelym starnutim takto dosiahol podla clanku 0.25ppm/st.C, co sice pre
>> danu aplikaciu vobec nepotreboval, ale co uz ked bol taky dobry... ;-)
>> (Treba poznamenat, ze jeho cielovy rozsah teplot bol len 20-30st.C, lebo
>> sa jednalo o laboratorny pristroj)

>http://www.kaero.wz.cz/clankyruzne/13-statnietalonssnapeti.pdf kap.2, 
>poslední 2 odstavce. 

Myslite kap. 5 kde sa hovori, ze tie etalony zalozene na Josephsonovom jave
maju velmi malu zatazitelnost, a preto su tie zenery ako sekundarne
etalony vlastne nevyhnutne?

Alebo obr.2 v kap.2, z ktoreho vyplyva:

>V té dobì 1 ppm pøi mìøení napìtí muselo být hodnì nejisté. 

Ano, co sa tyka absolutnych merani, tak to urcite - ten obr.2 hovori, ze
narodne etalony sa lisili zaciatkom 70tych rokov o niekolko ppm a to uz
bol vlastne dosiahnuty pomerne dokonaly stav, vzhladom na to, ze tie
chemicke clanky pouzivane vtedy ako etalon podliehali starnutiu a roznym
blizsie neskumanym a nevysvetlenym javom ktore mali vplyv niekde na urovni
stotin az desatin uV (rocne) pri napati clanku cca 1V.

Lenze to 1ppm moze znamenat vselico. V spominanom Williamsovom clanku ide o
teplotny koeficient zistovany zrejme v pomerne kratkom casovom useku
(hodiny, mozno dni) a kratkodoba stabilita moze byt aj u doma uklohneneho
chemickeho clanku pomerne dobra... :-)

wek