Hardwarova otazka

[Jan Waclawek]

Otazka bola:

> Kedze som sa na transil pozeral vzdy ako na suciastku, ktora ma orezat
> rychle kV spicky s dlzkou 1-10-100us, tak by som sa rad spytal, ci
> existuje nejaky sposob identifikacie ako overit jednoducho tuto dalsiu
> zakladnu vlastnost - teda rychlost. Moze byt aj nepriamo, meranim
> nejakeho ineho lahko meratelneho parametra.

Ta rychlost, t.j. spicka, ktora prelezie do spotrebica skor nez zacne
transil transilovat, je dana rychlostou toho lavinoveho prierazu (co je
hlboko pod ns) a parazitnymi indukcnostami privodov.

No a aby bolo tu spicku vidiet, musi aj zdroj vygenerovat nabeznu hranu
hlboko pod ns.


Na druhej strane si neviem predstavit mechanizmus, ktorym by sa poskodil
transil tak, aby sa tento parameter vyrazne zhorsil a pritom sa nezmenilo
"prierazne napatie" merane hoci aj pri malom prude. Ak uz ta lavina
nastane, tak nastane rychlo. Takze toto asi inde ako pri vyvoji
polovodicovych prvkov skumat netreba.

----

To, co pises, t.j. ubytok prudu, je zase nieco ine, z pohladu toho
predchadzajuceho vlastne "staticke", ale inak tiez zaujimave, a tam si uz
viem predstavit, ze nastane poskodenie, vdaka ktoremu bude pri spickovom
prude vacsi nez predpisany ubytok. To je to, co pisal pan kolega Gatilo v
http://list.hw.cz/pipermail/hw-list/2013-January/432653.html A tiez je
zaujimave http://list.hw.cz/pipermail/hw-list/2013-January/432635.html ,
t.j. privelky zvod v "zavernom smere", aj ked tam pan kolega Persich
vyslovil podozrenie na vadne puzdrenie, viem si predstavit "elektricke"
(tepelne) poskodenie ktore vedie k podobnemu symptomu. 


wek





----- Original Message ---------------

Subject: Re: Hardwarova otazka
   From: j s <jarin.hw at gmail.com>
   Date: Wed, 23 Jan 2013 13:35:13 +0100
     To: HW-news <hw-list at list.hw.cz>

>Jano, ake zlomky ns?
>Ked chces zmerat funkciu transilu, potrebujes donho prdnut velky prud
>(jednotky az stovky A) a popri tom zmerias aky ubytok napatia sa nanom
>vytvori. Ale rozhodne to nemusia byt ns.
>Trebars taky P6KE6V8A - napriklad ST hovori, ze pri sirke impulzu
>8/20us (prislusne priebehy v datasheete) pri prude 298A bude na nom
>napatie do 13,4V a pri impulze 10/1000us pri prude 57A to je menej nez
>10,5V. Ak by sme si odpustili ten rychlejsi mod a stovky A a merali
>len ten pomalsi (co IMHO bude bohato stacit), tak to nebude az taka
>tazka raketova technika. Nehovorim, ze urobit taky zdroj je trivialne,
>ale nie je to nic neprekonatelne zlozite.
>Napriklad v takom Semikrone - kde som mal tieto meraky pod palcom (a
>ze som mal na tom palci vela spalenych miest) - to bola skrina asi
>30x50x40cm s niekolkymi plosakmi na stojaka, technologia zhusta z
>80-tych rokov. Trufam si povedat, ze s dnesnymi suciastkami by sa to
>dalo urobit mensie a jednoduchsie.
>Pri merani transilov na nizsie napatia (vacsie prudy) sa vzdy pekne
>mykol obraz na nedaleko stojacom CRT monitore.
>
>Toto vsetko ale samozrejme nic nemeni na fakte, ze plne staticka
>metoda s jednym makkym zdrojom a voltmetrom je najjednoduchsia a na
>99% dostatocna.
>Snad aj preto som sa pred rokmi na takyto merak vykaslal.
>
>
>
>
>Dòa 23. január 2013 12:42, Jan Waclawek <konfera at efton.sk> napísal/a:
>> Bavime sa o zlomkoch ns, t.j. jednotkach az desiatkach GHz; a to aj zdroj
>> aj detektor.
>>
>> To tazko nabastlis... :-)
>>
>> wek
>>
>>
>> ----- Original Message ---------------
>>>No som optimista, kedze p.Jirka ma bohatu studnicu vedomosti, mozno
>>>nieco vytiahne a poradi tiez. Kedze ma skusenosti aj s konstrukcie a
>>>spomenul parametre, ktore som napr. v semikronackom datasheete
>>>nenasiel.
>>