OT Jaky budik

[Jan Waclawek]

> Mam na mobilu s Androidem tuto aplikaci, pracujici na podobnem principu:
> 
> http://blog.zarohem.cz/clanek.asp?cislo=1993


Jedna z tych features, co tam uvadzaju, je akasi ochrana proti zaklapnutiu - vybrat vysledok matematickej operacie prip. tuknut na jednu z oveciek co sa lisi od ostatnych.

Spomenul som si v tejto suvislosti na jedneho mojho kamarata, je to o chlpok dlhsi pribeh, ale snad cez vikend to nevadi.

Prolog.

Ked som bol v ranej puberte, mal som maniu rozoberat veci - teda ambicie boli tie veci opravovat, ale nemal som na to ani skusenosti a ani vybavenie. Takto padlo za obet viacero predmetov v domacnosti, ktore by za normalnych okolnosti boli mozno aj odbornikom opravitelne, ale po mojom zasahu uz zvacsa nie. Ale kedze sa na druhej strane jednalo o uz beztak pokazene (a zvacsa nie az tak mimoriadne cenne) predmety, tak v ramci vychovy dietata k samostatnosti a posilnovania jeho samouznania mi to rodicia tolerovali.

Niekedy v tom case bola moja starsia sestra na zajazde v Prahe a tam, vedena nasou rodinnou chorobou obdivovat a zbierat rozne klumprty, kym jej kamaratky prechadzali modne obchody, ona neomylne zapadla do starinarstva. No a tam objavila a za desat korun ceskoslovenskych kupila budik sovietskej vyroby so slonikom na ciferniku. Budik, previazany stuhou, som dostal ako darcek pri najblizsich narodeninach, a bol to jeden z najmilsich darcekov co som kedy dostal (asi naozaj nie som celkom normalny). 

Budik bol dokonale klasickeho prevedenia a bol aj vcelku funkcny az na niekolko drobnosti. Jednou z nich bolo, ze nemal podstavec - bol okruhly a povodne bol na comsi namontovany, to cosi sa vsak uz nezachovalo len diery na spodku okruhleho budika. Druha drobnost, ktora bezosporu stala za priam sokujuco nizkou predajnou cenou u vetesnika, bol zaseknuty cudlik na zastavovanie budika, vdaka comu nebudil. Toto som za pouzitia mierneho nasilia pomerne rychlo vyriesil - bohuzial za tu cenu, ze kedze ten cudlik v tom case uz nemal zvnutra ziadnu poistku, mal tendenciu pri prevrateni budika - comu sa vzhladom na nepritomnost podstavca nijako nedalo zabranit - vypadavat, a tak som ho velmi rychlo stratil. 

http://img3.etsystatic.com/il_fullxfull.253054703.jpg

Budik vsak isiel na tu dobu pomerne presne a mal ten klasicky kovovy zvonivy zvuk pri budeni, a naviac bol sovietskym sposobom robustny (citaj: odolava jadrovym vybuchom strednej intenzity do vzdialenosti 5km od epicentra), takze ked som isiel na vysoku skolu do Bratislavy, zobral som si ho so sebou na internat (cz: koleje) namiesto na prvy pohlad omnoho krehkejsieho budika znacky PRIM, ktory som dovtedy pouzival ako primarny zdroj kazdodenneho budenia. 

Kapitola 1.

Na internate som byval na izbe (okrem inych) s kamaratom, ktory mi bol spoluziakom uz na strednej skole. Ako to uz pri spoluzitiach takehoto napoly vynuteneho typu byva, museli sme si vzajomne zvyknut na vselijake drobne, viac ci menej znervoznujuce ci neprijemne zvyky, ktore kazdy z nas ma. U kamarata sa takym zlozvykom ukazala jeho neschopnost rano vstat vtedy, ked to bolo treba. On o tom samozrejme vedel a aj ho to skrelo. Zakladnym predpokladom uspesneho budenia je samozrejme dobry budik, a on taky aj mal - moderny elektromechanicky z DDR, ktory budil neprijemnym skreklavym piezo-pipatkom. Ale nic to nebolo platne - na zvuk toho budika sa zobudil uplne kazdy nielen v nasej izbe, ale aj v prilahlych izbach - len nasho kamarata ani len nehlo. A ze si pritom ten budik umiestnoval na stolik (prezyvany nekonecno - absolventi SD Mladost vedia) tesne vedla ucha. Na to, aby sme niekto iny vstali a zaklapli jeho budik, ci nedajboze podstupovali nejake cviky aby sme ho zobudili, sm
 e boli prilis lenivi a prilis zhovadili - kazdy si len prehodil perinu cez hlavu a cakal, kym budik dokvili.

Tych anekdot a pribehov v suvislosti s tymto jeho zlozvykom vzniklo za tie roky nasho studia mnoho. Ale teraz spomeniem len ten jeden, ktory suvisi s hore nadskrtnutym "protizaspanim". Moj kamarat totiz v niektorych okamihoch nasho studia skutocne potreboval vstat skoro rano, a tak si niekedy poziciaval ten moj sovietsky budik bez stojana a bez zastavovacieho cudlika. Ja som ho pouzival tiez - zvonenie sa dalo samozrejme zastavit "pretocenim" rucicky budika (potom, ked clovek vstal, schova budik do periny, kde sa v "pretocenom" stave pomerne neskodne "vyzvonil"). To bola ta "protizaspacia" funkcia - gombiky boli pomerne male, isli dost tazko, bolo treba trafit ten spravny a otocit ho spravnym smerom (snad tu nikto nie je taky mlady aby bolo treba vysvetlovat, ze preco).

Kamarat vsak, verny svojmu zlozvyku, ked si ten moj budik pozical, nechal ho rano vydrncat az do konca, znova tesne vedla ucha, bez toho aby co len oko otvoril. To ma nahnevalo, a tak som mu slubil, ze ak nabuduce budik nezastavi, tak vstanem a oblejem ho vodou. Na druhe rano samozrejme budik zvonil a nic, tak som vykrikol ze "voda", naco sa kamarat okamzite posadil v posteli a zacal hmatkat po budiku, po case ho skutocne aj zastavil, a toto ho vcelku prebralo.

Tento jednoduchy cvik zrejme stacil na to, aby sa vytvorila prislusna reflexna draha a na zvuk sovietskeho slonikoveho budika sa kamarat uz skutocne v nasledujucim vzdy sam zobudil. Bohuzial vsak, vytvorila sa u neho aj druhy, pomerne necakany reflex - po niekolkych razoch sa naucil tu budikovu rucicku pretocit bez toho, aby sa v skutocnosti prebral - a tak pokojne spal dalej, az kym sa prebudil "prirodzene" a nas vsetkych obvinil z toho, ze sme mu odsabotovali budik. Trvalo to dalsich niekolko takychto ran kym pochopil, ze nanho ta "mechanicka" protizaspavacia funkcia jednoducho nefunguje...


Epilog.

Dufam, ze vas moj kratky pribeh pri sobote potesil aj pobavil :-)

wek

PS. Netrpezlivo cakam, kedy si Dano do svojho relatkoveho orloja dorobi prave aj budikove funkcie (podla moznosti aj s tu ochranou proti zaklapnutiu), pripadne minutky na varenie vajicka na makko :-)