ITER (bolo Elektromobil)

[balu@home]

martin vorel wrote:
> ITER resi vse :)
> http://www.aldebaran.cz/bulletin/2003_39_itr.html
> Rekl bych ze v roce 2050 bude doufejme uz aspon 10 komercnich fuznich 
> reaktoru v behu. Pocitam ze typicky vykon se bude pohybovat kolem 1GW. 
> Nasledne zacne zlaty vek lidstva... skonci doba kourova a zacne doba 
> porozumeni (moje teorie zni: levna cista energie = konec vetsiny valek)
>
> Jinak osobne vice fandim ITERu nez CERNu pac v ITERu vidim neco realne 
> vyuzitelneho. (p. Valuch mi to urcite promine :) )
> Myslite ze vyzkum v CERNu bude mit vysledky spise filozovickeho nebo 
> realne vyuzitelneho charakteru?
>   


mno, s tym tvrdenim ze ITER vsetko vyriesi by som bol trochu opatrnejsi 
:-) Veci nie su az take ciernobiele ako sa zdaju. ITER ma pred sebou 
este velmi dlhu cestu. Odkedy sa prislo na princip jadrovej syntezy sa 
planuje ze funkcna elektraren bude o 50 rokov. Hovori sa to uz asi 70 
rokov :-) Mimochodom aj ITER obsahuje niekolko urychlovacov :-)

Ale k veci. Problemy fuzie nie su len financneho chartakteru. Pri fuzii 
vznika obrovske mnozstvo neutronov a v sucasnosti nie je znamy material 
ktory by to vydrzal. Pracuje sa na tom, ale je to velmi vazny problem.
Tieto neutrony zaroven aktivuju vsetky okolite struktury, takze vznika 
pomerne vysoka radiacia. V tomto nie je fuzny reaktor velmi odlisny od 
stiepneho reaktora. Verim ze dostatocne odolny material sa casom podari 
najst, ale problem s radiaciou to nevyriesi...

V otazke CERNu a jeho dopadu na bezny zivot nam trochu krivdite :-) Viem 
ze je to hlavne chyba komunikacneho oddelenia, ale ked tam zamestnaju 
(rozumej odlozia) manzelky prislych fyzikov tak to tak vyzera :-)
Tych par fyzikov, ktori tu robia zakladny vyskum na najvyssich energiach 
je len kvapka v mori. Tento vyskum ma naozaj v sucasnosti vyznam skor 
pre daleku buducnost.
Za tym zakladnym vyskumom je ale obrovske mnozstvo spickovych 
technologii, ktore sa prenasaju do priemyslu. A s tymito sa stretavate 
denne aj v beznom zivote.

Napriklad obrovsky rozvoj supravodivosti, nie zakladny vyskum ale 
aplikacia v praxi. Mame tu najvacsie a najvykonnejsie supravodive 
magnety na svete (asi 3), mame tu fyzicky najvacsi supravodivy system na 
svete (27km dlhy, studena hmota ma asi desiatky tisic ton). Aplikacie v 
doprave, v priemysle, v prenose energie
Mame tu najvacsi vakuovy system na svete, vakuove komory s UHV maju 
celkovu dlzku cez 50km, vsetko spojene do jedneho celku.

Technologie, ktore sa riesili pre detektory castic sa dnes rutinne 
pouzivaju v zdravotnictve, defektoskopii, na letiskach, v materialovej vede.
Obrovske naroky na potrebny vypoctovy vykon maju velky dopad na 
high-tech computing, ked nic ine vezmite si napriklad projket Grid.
V CERNe boli pouzite prve "dialkove" opticke vlakna v Europe. Kable dlhe 
asi 5km boli pouzite na synchronizaciu vysokofrekvencnych systemov PS a 
SPS. Teraz su po svete natahane miliony kilometrov vlakien a nikto si na 
to ani nespomenie.

Male cyklotrony dnes uz nie su zlozite a drahe vedecke zariadenia. 
Vyrabaju sa pomaly ako auta, na svete su ich uz desattisice. Kazda 
lepsia nemocnica ma svoj cyklotron a pripravuju si izotopy pre 
vysetrenia priamo v nemocnici.
Male linearne urychlovace sa pouzivaju denne v nemocniciach na 
ozarovanie nadorov elektronmi a fotonmi, teraz sa prechadza na hadrony a 
tazke iony. Kym v 50-tych rokoch ozarovanim pacienta viacmenej zabili, 
teraz dokazu oziarit nador s presnostou pod milimeter a ochranit 
vedlajsie tkaniva.

Elektronove synchrotrony sa pouzivaju na generaciu synchrotronoveho 
svetla. Su to obrovske zdroje extremne kvalitneho svetla riaditelnej 
vlnovej dlzky a vykonu. Dosahuju paramtre akym sa nevyrovnaju ani 
lasery. Pouzivaju sa v materialovej vede, pri vyrobe polovodicov, 
masiek, uprave materialov, pomocou tohoto svetla sa daju doslova vyfotit 
jednotlive molekuly co pomaha napriklad farmaceutikom. Zablesky a vlnova 
dlzka su tak kratke ze sa s tym da odfotit priebeh chemickej reakcie 
dvoch molekul. Spolu s Grid-om maju takto farmaceuti neuveritelne 
vykonny nastroj na vyvoj novych lieciv.

Magneticka rezonancia sa dnes pouziva denne nie len v nemocniciach ale 
aj v priemysle.
Technologie vyvinute v cerne boli pouzite napriklad aj pri razeni 
eurotunela (geologicky radar).
Poznate S-link? Dnes je to uz priemyselny standard na rychle komunikacie 
medzi programovatelnymi obvodmi alebo signalovymi procesormi.
Pouzivate web? Ako zmenil svet za 15 rokov svojej existencie?

Celym tymto vylevom som chcel povedat ze obidve institucie spolu velmi 
uzko suvisia. Kazdy high-tech vyskum zo sebou tlaci obrovsku masu 
znalosti, technologickych moznosti, znamena obrovsky rozvoj pre 
priemysel a tym aj pre beznych ludi. Vase tvrdenie o niecom realne 
vyuzitelnom pre vsetkych nie je uplne pravda, ale to je chyba 
komunikacneho oddelenia.

b.